Prvý krát keď sme boli na lúke a zbierali sme bylinky tak padla hviezda a od vtedy padajú hviezdy každý štvrtok keď chodíme zbierať bylinky na tú istú lúku.
Otec mi vždy hovoril : "Mám ťa rád, chcem s tebou iba tráviť viac času, veď si môj syn!".
Ale ja som to bral ako kradnutie času a nasilu som s ním chodil trhať bylinky každý štvrtok. Padajúca hviezda mi začínala poriadne liezť na nervy pretože mi pripomínala môjho otca. Opakovalo sa to tak dosť dlho, každý štvrtok, a vždy padala hviezda v rovnakom čase na rovnakom mieste - na lúke o 18:21.
Keď ma otec zavolal naposledy tak som odmietol : " Nikam nejdem, prestaň mi brať čas!". Otec sklonil hlavu a šiel sám. Prešla noc a on sa nevrátil domov...
Na druhý deň volali mame domov z nemocnice že otca zrazilo auto a neprežil to.
Celý týždeň som si vyčítal to čo som mu povedal... Až do štvrtka ...
V štvrtok som išiel sám natrhať bylinky na lúku kde sme chodievali.
Ležal som na tráve a trpezlivo čakal na padajúcu hviezdu.
Je 18:25 a hviezda nepadla...
(Tento príbeh je vymyslený nič z toho sa nestalo
Dúfam že som vás pobavil a trochu prebudil emócie vo vás
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár