Trpiace zvieratá
Každý deň je na pokusy použitých viac ako milión zvierat. V laboratóriách je na väčšine z nich v mene pseudovedy prevádzaná vivisekcia (z lat. pitvanie za živa). Pri voľbe, ktoré zviera sa na pokus použije, sa neuplatňujú vedecké kritériá, ale kritérium dostupnosti. Obeťami sa stávajú najčastejšie umelo chované myši a potkany, laboratóriá si často objednávajú zvieratá, ktoré boli domácimi miláčikmi. Stále viac sú oblúbené opice, aj ohrozené druhy odchytávané v divočine.
Utrpenie týchto nevinných tvorov sa dá priblížiť pomocou testov, ktoré sa vykonávajú kvôli "bezpečnosti" kozmetiky. Jedným z najkrutejších je Draize test prevádzaný na králikoch. Ich tenká rohovka a neschopnosť oka vyplaviť cudziu látku ich priam predurčujú na krutý test, pri ktorom králikovi odstránia očné viecko, uväznia ho do krabice a nechajú pôsobiť chemikáliu v oku. Test trvá niekoľko dní a jeho výsledkom je zistenie intenzity podráždenia v rozmedzí císel 0 až 5. Vzhľadom k tomu, že výsledné hodnoty sa líšia už aj medzi jednotlivými králikmi, jasne vyplýva, že nie je možné výsledky testov bezpečne preniesť na človeka - ak sa látka dostane do ľudského oka, to začne slziť a objekt rýchlo z oka vyplaví, nehovoriac o množstve rozdielov medzi okom človeka a králika.
Pritom existuje takmer stovka skutočne vedeckých a medzinárodne schválených metód, ktoré sú lacnejšie, presnejšie a hodnovernejšie. Ďalším neskutočne krutým testom je LD 50, ktorý testuje pri akom množstve látky zahynie polovica testovaných zvierat. Tento test je celkom nezmyselný, pretože neprináša žiadne výsledky a aj v prípade, že by sa dal preniesť na človeka, viete si predstaviť aké množstvo zubnej pasty by sme museli zjesť, aby polovica z nás zomrela? Kožné testy citlivosti, pri ktorých sa zvieratám nanášajú koncentrované chemikálie na vyholenú pokožku, sú rovnako kruté a neefektívne! Množstvo firiem dnes predáva kozmetiku testovanú humánnymi a ďaleko presnejšími metódami.
"Bolesť u zvieraťa je omnoho hlbšia ako bolesť dospelého človeka. Bolesť zvieraťa môžeme prirovnať k bolesti dietaťa. Vivisekciu musíme odsúdiť ako vraždu alebo mučenie nevinného."
Rudolf Steiner
Prečo nie pokusom?
Podľa archeologických nálezov mali už staroveké civilizácie bohaté vedomosti o chorobách. Robili mnohé zložité operácie, liečili infekcie, očkovali. Nikde však nie dôkaz o akýchkoľvek pokusoch na zvieratách. Dokonca ani Hippokrates, otec medicíny nikdy ani len neuvažoval nad použitím zvierat pri hladaní liekov na ľudské trápenia. Až do zhruba polovice minulého storočia sa pokusy na zvieratách robili iba ojedinele. Tušili ste, že "človek" - francúzsky fyziológ Claude Bernard, ktorý kedysi dávno povýšil pokusy so zvieratami na vedu, bol chorý jedinec, ktorý si zranené zvieratá kričiace bolesťou brával na noc k sebe do postele? Jeho obľúbenou metódou bolo tiež "zničiť" niektorý z orgánov zvieraťa a pozorovať následné príznaky. Bernardovo učenie, že všetky experimenty a výskum jedovatých látok majú platnosť aj pre človeka, malo mnoho vážnych negatívnych následkov. Veď len ak vezmeme do úvahy, že králiky si pochutnávajú na muchotrávke zelenej, dikobrazy znesú obrovské množstvá kyanovodíka či ópia, ovciam neuškodí arzén, opiciam strychnín, mačkám plechovkový jed botulín. Naopak, penicilín zabíja morčatá, chloroform psy, morfium pôsobí úplne opačne u mačiek a myší, podobne aj ďalšie ľudské lieky. Mandle sú otravou pre líšky, petržlen pre papagáje, citrónová šťava je nebezpečná pre mačky, tekvica pre kone. Pri takýchto faktoch je tažké akceptovať argument o nevyhnutnosti pokusov na zvieratách v prospech človeka. Skúste len odpovedať na otázku: dali by ste svojmu dieťaťu liek, otestovaný iba na zvieratách?
"Všetci sme učni čarodejníka, najmä na vedeckom poli. Chválime sa objavmi, ktoré sú v skutočnosti pre pacienta jedovaté. Myslím, že budúce generácie budú potrebovať veľa času a odvahy, aby sa zbavili strašných následkov nášho výskumu."
profesor Pierre Lépine,
šéf odd. bakteriológie pri Pasteurovom inštitúte /1901 - 1989/
Milióny utýraných zvierat - tisícky ľudských tragédií !!!
Všetky nové syntetické preparáty sú skúšané práve na ľudoch, pretože pokusy so zvieratami majú len alibistickú funkciu a nevarujú pred nebezpečím nových látok, naopak presviedčajú o ich klamlivom účinku. Pred ich zavedením neexistovali žiadne farmaceutické katastrofy - dnes sú každý rok sťahované tisícky "liečiv" pretože už nie je možné zatajiť ich neúčinnosť alebo škodlivosť. Niekoľko príkladov: prípravok Contergan, po mnohých rokoch testovania na zvieratách odporúčaný pre tehotné ženy, spôsobil viac ako 10.000 potratov a vrodených telesných chýb. Oxychinolín, neúčinný liek proti neškodnej tropickej hnačke, znamenal tisíce úmrtí a 30 000 ludí ostalo slepých alebo na vozíčku. Hormón dietylstillbestrol bol dlhé roky podávaný tehotným ženám ako upokojujúci prostriedok. Až o desatročia neskôr sa zistilo, že spôsobuje novú, dedičnú formu rakoviny pošvy u 95% potomkov ženského pohlavia. Nebolo nájdené zviera, u ktorého by sa prejavoval podobne. Podobných prípadov nie je málo, avšak nie je účelom tohto článku vymenovávať ďalšie vážne tragédie. Treba poukázať na to, že pokusy na zvieratách neustále spôsobujú ďalšie nenapraviteľné škody, z ktorých mnohé poznacia ľudstvo na mnoho rokov dopredu.
"V skutočnosti sú akékolvek pokusy na zvieratách vedecky neospravedlniteľné, pretože im chýba akákoľvek vedecká platnosť a zodpovednosť voči ľuďom. Slúžia iba ako alibi pre výrobcov liekov, ktorí veria, že sú chránení."
/Dr. H. Stiller a Dr. M. Stiller v knihe Pokusy na zvieratách a experimentátor/
Ide o peniaze
Investície od výskumu sú obrovské najmä v západných krajinách. Napriek veľkému počtu experimentov doteraz nebol takýmto spôsobom vynájdený jediný skutočne účinný a bezpečný liek alebo liečiteľský postup z tých, ktoré sa dnes používajú. Všetky novinky, ktoré podmienili pokrok chirurgie, neboli vynájdené pomocou pokusov na zvieratách: éter, ópium, kurare, morfium, asepsia, antisepsia, a iné narkotizačné látky, tak isto významné diagnostické prostriedky ako teplomer, mikroskop, celá veda o pôvodcoch chorôb, stetoskop, oftalmoskop, röntgenové snímky, vyšetrovanie preklepávaním, počúvaním či elektrónový mikroskop. To isté platí aj pre vývoj preventívneho očkovania a základných liečiv ako penicilín, atropín, jód, chinín, nitroglycerín a to sú len tie najznámejšie. Milióny zvierat bolo za desiatky rokov utýraných pri výskume rakoviny a dodnes nepoznáme liek, ktorý by zbavil ľudstvo strachu z rakoviny. Neospravedlniteľnosť pokusov možno demonštrovať práve na tomto príklade. Zatiaľ najúčinnejším spôsobom ako zvítaziť nad rakovinou je zmena životného štýlu a stravovania. To však nedokázali pokusy na zvieratách. Pokusy na nevinných tvoroch, ktoré sú nástrojom vykúpenia našich hriechov. Nefajčia, ale musia inhalovať obrovské množstvá tabakového dymu, či už chceme dokázať škodlivosť alebo tabakové firmy priam prospešnosť cigariet. Nepijú alkohol, preto sa desaťročia neúspešne pokúšame spraviť z potkanov alkoholikov. Nie sú agresívne, tak ich vystavujeme elektrošokom, kým sa navzájom nepožerú. Nepoznajú naše infekčné choroby, ľudské formy rakoviny , nezdravé prejedanie, drogy ani zbrane, nemajú záujem o lietanie do vesmíru ani o kozmetiku. Kvôli všetkému tomuto a peniazom, ktoré za tým všetkým stoja, umierajú a trpia milióny nevinných tvorov.
"Nie je možné aplikovat ludskému druhu informácie o rakovine získané pokusmi na zvieratách, ktorým bola rakovina spôsobená."
Dr. Kenneth Starr,
člen Rady proti rakovine v Novom Walese,
napísané pre Sydney Morning Herald
Čo namiesto pokusov na zvieratách?
Namiesto pokusov na zvieratách - nič! Neexistujú totiž tak nevedecké, zbytočné, ba až zavádzajúce metódy výskumu, ktoré by ich mohli nahradiť. Treba hovoriť o alternatívach k pokusom na zvieratách, ale predovšetkým o smerovaní a zmysle skutočnej lekárskej vedy. Najlepšou možnosťou pre veľkú väčšinu experimentov je jednoducho ich nerobiť. Nie je potrebné donekonečna potvrdzovať a vyvracať nepodstatné a zbytočné zistenia. Tak isto nie je nutné mať na trhu tisíce drahých prípravkov keď skutočne liečivých je okolo 60! Svetová zdravotnícka organizácia ich odporúča asi 300 a lekári poznajú a predpisujú maximálne 400. Ušetrené prostriedky možno využiť v mene skutočnej vedy.
Čo je skutocná veda?
1, Epidemologické, klinické, patologické pozorovania - najdôležitejšie zdroje lekárskych informácií.
2, Testy v skúmavke /in - vitro/ hlavne na ľudských bunkách a tkanivách - na rozdiel od zvieracích metód sa neustále zdokonalujú a rozvíjajú. Majú priamu výpovednú lehotu a pre človeka a sú použiteľné najmä pri testovaní nových zlúcenín.
3, Všestranné využitie pocítačov a moderných fyzikálnych meraní - simulácie, adaptívne systémy, databázy údajov, špeciálna diagnostika a terapia.
4, Zvýšenie zodpovednosti, osobného prístupu a záujmu o problematiku zo strany odborníkov i občanov - odbúranie zbytočného použitia chemikálií, účinné a bezpečné liečenie alternatívnou medicínou /fytoterapia, homeopatia, akupunktúra a pod./
5, Prevencia je vždy lepšia ako liečenie - je nutné venovať viac prostriedkov na osvetu pri zlepšovaní životných podmienok a stravovacích návykov. Zdravotnícke systémy nepodporujú predchádzanie chorobám a postupne sa možnosti liečenia stávajú stavovou záležitosťou.
Keby bol len zlomok prostriedkov určených na výskum nepotrebných liečiv venovaný na prevenciu a podporu zdravého životného prostredia a stravovacích návykov, mnoho ludí by žiadne liečivá nepotrebovalo.
Voľba nie je medzi zvieraťom a dieťaťom, ale medzi dobrou a zlou vedou. Pokrok v medicíne je veľmi dôležitý, no pokusy na zvieratách sú nesprávnou cestou.
"Len v USA je na trhu 150 000 tisíc farmaceutík. Ročne pribúda 15 000 nových liekov, z nich sa 12 000 velmi rýchlo stratí. Všetky sú vyvíjané a skúšané na zvieratách. V jednom jedinom ústave na výskum rakoviny sa skúša 40 000 rôznych chemických látok na zvieratách, či by sa náhodou niektorá z nich nehodila proti rakovine. Aj laikovi musí byť jasné, čo už pred pol stročím prehlásil profesor Hans Much. Že najviac 5% pokusov na zvieratách má zmysel. Zbytok je úbohá tyrania. Otázkou zostáva, či výsledky tých 5% nebolo možné získať použitím o niečo výraznejšej inteligencie."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cassie_15
18. 2.febuára 2008 19:45
prave sa o tom tiez chystam napisat uvahu do skoly...je to hnusne co robia tym nevinnym zvieratam ktore sa navyse nemozu branit..co tie pokusy nevyskusaju na sebe?
Napíš svoj komentár