Bolesť, ktorú nezadusí nič, tlie kdesi v hĺbke duše... Výčitkou ma trýzni ako bič, zoviera celé vnútro moje... Je to ako stáť medzi dvoma múrmi, zo životom masky hrať, úsmev na tvári, v duši oblak smútku chmúrny, ktorý aj najkrajší obraz zakalí... Bojujem s obrom samoty, ktorý stále viťazí, ja nie som bájny Dávid... Nie všetci sú víťazi... Blog 1 0 0 0 0 Komentuj