Zvuk bubnov postupne utícha
a mňa zviera bolesť veliká.
Zrazu sa sama ocitám...
Už niet toho človeka,
čo pri mne vždy stál,
s láskou ma objímal
a každý môj krok sprevádzal...
Odišiel ako krásny sen,
čo skončí sa keď svitne deň.
No už sa nikdy nevráti...
Všetko smútkom zaváňa
a ja cítim sa taká bezradná!
Suché listy šuštia podo mnou
keď kráčam s hlavou sklonenou
a jesenný vietor studený
bije ma bičom po tvári.
Ticho... smrtná predtucha...
Hora je taká bezduchá.
Vtáčik, čo včera švitoril
sa dnes kdesi skryl
a slnko, čo predtým žiarilo
za oblak smútku sa skrylo.
Kde je to svetlo nádeje
čo moje srdce zahreje?
Som chladná ako tento deň,
ako tmavý sivý tieň...
Už nevládzem...
Kde si? Kde si odišiel?
Snáď nie medzi mŕtvolný pach tiel.
Čo je ďalej? Tam kde ja ísť nemôžem...
Vlastne... prečo nie?
Kráčam popod starý strom,
skláňa sa ku mne korunou.
Och, či toto nie je odpoveď?
Povedz, či urobiť to hneď?
A strom sa ku ne skloní viac.
Už dočiahnem na konár...
Slučku viažem na drevo,
pozriem dolu nesmelo
a naposledy sa nadýchnem...
Mám pocit, že je to len sen,
z ktorého sa preberiem.
Skáčem... Už niet návratu, viem...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dhampir
14. 2.febuára 2010 09:05
aj bz sm si to precital kebz ye to nemas ciernymi pismenami na hnedom pozadi
2
Uz som to dufam primerane opravila.... Trochu som na zaciatku meditovala nad css
Napíš svoj komentár