Keby mám aspoň malú nádej, pokúsim sa o to zas.
Nájsť pre nás novú šancu, v tom údolí sklamaní,
vložiť Ti svoje srdce opäť s vierou do dlaní...
Ale Ty mi už neuveríš, spravila som príliš chýb,
príliš rán som zasadila a to veľmi bolestných..
Vraj najväčšie rany z lásky, vylieči ten kto spravil ich,
no ja neviem či mám nádej vniesť svetlo do tých temných dní...
Ty ma nepustíš...
Žijeme si, opäť spolu, v našej fantas- ilúzií,
so strachom a beznádejou, snažiac sa nič neskaziť..
Ale niečo tomu chýba... Vlastne z nás už nie je nič...
Sme ako dve samoty, čo uplietli na seba bič.
No ja takto nechcem žiť...
Chcem to všetko napraviť, dotknúť sa opäť Tvojho srdca,
opäť ľúbiť, zostať a už neopustiť...
Naozaj to chcem! A viem ako láska......
Tak mi dovoľ prosím milovať Ťa, najviac ako len dokážem...
Sľubujem, že to opäť krásne bude... Už Ťa nesklamem.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
my514k
18. 2.febuára 2010 13:24
Laaaaaaaaaaska, luuuuuubim Ta
Napíš svoj komentár