Tak prajem pekné čítanie, budem strašne rada všetkým vašim komentárom..... a ak mi niekto napíše, že pri tom nezaspal(a nebodaj sa to aj páčilo...) , tak sem hodím viac
1.kapitola
Vo veľkej tmavej sieni osvetlenej stovkami čiernych sviečok sa ozývala tichá monotónna modlitba.
Prelínala temnotu ako nejaký studený nepríjemný vietor, ktorý spôsobuje na tele zimomriavky.
Postavy v tmavých plášťoch uzatvárali kruh, cez ktorý by nepreletela ani mucha.
„Ó, Kráľu! Najvyšší Vládca tejto zeme a celého vesmíru! Prijmi našu obetu!“
Kruh sa trochu rozostúpil. Čierne bytosti akoby zhíkli. Bolo cítiť napätie, ktoré sa dalo priam krájať.
Jeden spoločný nádych a nič... Na niečo sa čakalo, na niečo veľké...
Cez štrbinu v kruhu sa vysoko nad ich hlavami zablyslo svetlo.
Pásik svetla, ktoré odrážala nebezpečne vyzerajúca dýka s ozdobnou rukoväťou.
Dýka sa akoby naposledy výstražne zablysla a dopadla. Napätie sa uvoľnilo a ticho v miestnosti preťal kvílivý nárek dieťaťa.
Trvalo to niekoľko sekúnd, potom plač utíchol...
Na tvárach postáv sa mihol akýsi diabolský úškrn. Akoby sa v nich uspokojila nejaká túžba...
Len jeden človek v miestnosti z toho nemal radosť. Triasol sa na celom tele, skrčený pod nízkou lavicou ukrytou v kúte, kde nedopadalo svetlo zo sviečok....
Nemohol uveriť tomu, čo práve videl. Čakal, že nejakých stretne, veril, že ešte stále existujú... Ale nikdy by si nepomyslel, že by to mohli byť práve oni...
Musí rýchlo zmiznúť! Nesmú ho zbadať! Potichu sa vyplazil spod lavice a takmer nebadane prešiel popri stene k dverám. Boli poodchýlené.
Opatrne sa cez ne pretiahol a chcel sa rozbehnúť, keď dvere v tom nahlas zaškrípali... Bolo už príliš neskoro.
„Stoj!“ ozvalo sa spoza dverí a v tom istom momente už hľadel do očí staršiemu mužovi v čiernom habite.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
estelwen
13. 2.febuára 2010 22:40
Poprosím o reakcie... Pre vlastnú potrebu- čo mám zmeniť, predať, ubrať.... Hocijaké námety... Ďakujem moc moc
Napíš svoj komentár