Dostala som neraz chute, písať rýmy také, ako z rapu,
a to také s pravdou v sebe, nie také čo iba trepú.
Nie je ľahké písať texty a hlavne tie pravdivé,
ktoré majú v sebe real a nie drísty jak divé.

Veľa chlapcov píše veci, ktoré občas zabijú,
niektorí sa iba ,,chlapia,,; kedy kde sa rozbijú.
Alebo s kým večer v klube sa dnes zasa pobijú,
kokot piču pomenujú a kurvičky pojebú.

Tak skús dať, niečo ozajstné dať, čo zmysel svoj má,
nezakrývať sa za pičné slová, tých skutočných sa nebáť.
áno brácho, ver tomu že áno, hej, spoko, sa to dá,
daj niečo, čo nevie len do druhých pičovať, do šetkeho yebať...

Len na seba nič zlé dať nikdy nemieniš,
budeš stále nula, pokiaľ toto nezmeníš.

Na svete to vyzerá neskutočne kriticky,
sme z toho zúfalí, no správame sa platonicky.
Tvárime sa navonok pohŕdavo, sebecky,
správanie bez úcty, k všetkemu pokryteckí.

Vo vnútri sme zničení už aj sami zo seba,
treba sa chovať pre iných a nie len pre seba.
Všetko by bolo inak keby sme sa tomu naučili,
týmto sme len sami seba zavrhli a zotročili.

Každy robí chyby, no každý len špecificky,
okolie ohovoríme, len k sebe sme nekritický.
jeden je záškodník silácky zákernický
druhý je sedláckym poskokom rozvratníckym.
Všade samí zločinec, zlomyseľník, zbohatlík,
na seba len mysliaci, navonok je anjelik.
Všetci sme strašní páni a hrdinovia,
ktorí si myslia, že vravia len múdroslovia.
Sme šialenci, ak si myslíme, že sme takí úžasní,
sme len na dne, králici pokusní....

 Blog
Komentuj
 fotka
divinatoire  17. 6. 2010 13:26
auč
Napíš svoj komentár