ľúbim keď ma zľahka hladíš a cítime sa v bezpečí...
ľúbim keď pri mne stojíš, či sedíš, či ležíš...
ľúbim všetko čo s tebou súvisí...
Neľúbim však svoje vnútro...je zlé a nielen voči mne....aj voči tebe! Je také kruté.
Ako keby malo rozdvojenú osobnosť.
Jedna polka hovorí: Drž sa ho, miluj ho! Veď ty ho zbožňuješ!
Druhá: Čo keby si ho vymenila za iného? Nájde sa i lepší...
Nechápem. Je to tak zlé...mňa to neskutočne ničí....tieto každodenné hádky môjho
vnútra. Neustále počujem ozveny jeho rozhovorov. Je hlúpe. Nevie čo chce.
Možno trpí nejakou chorobou... netuším...alebo si neváži čo má...ja už neviem
Neviem ako mu rozkázať... Prestaň! Nebudem ťa počúvať....prestaň ma nahovárať
na hlúposti. Nechaj ma tak!!!!
Ja chcem... vlastne...ja neviem čo chcem...je to fakt na p.ču x/
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár