Kráčal si mestom a dúfal. Dúfal, že ju uvidíš.
Ona je tou stvorou dokonalou...tou, ktorú tak závidíš.

Chce ťa mať, chce ťa objímať,
telo ti bozkávať, do očí pozerať, okolie nevnímať.

Ako ju nájsť, ako si ju získať?
Ona ho nechce, môže si len pískať.

Má chuť jej povedať, čo pre neho znamená,
ona ho však obíde, ani ho len nespozná.

Nevieš ani, že existuje..
nie ešte to - ako vrúcne túži objať ťa,
na rande ťa zavolať, milovať ťa, spoznať ťa.

Bojí sa. Nevie nájsť spôsob ako ju osloviť..
keď ona tak dokáže všetko vôkol oslniť..

Až sú všetci nemí,slepí,
čaro v tejto slečne nespí..

Bojí sa ťa osloviť, nevie nájsť tie slová,
pokúšal sa mnohokrát a snaží sa znova..
Skrývajú sa pred ním, nechcú mu byť oporou,
a bránu pred sebou zaistili závorou.

Má strach, že povie: Choď preč!
a jemu prebudne srdce krutý meč..

Preto radšej zakončuje toto divadlo..
nech zostane v pokoji to diabolské kyvadlo.

To kyvadlo osudom zvané,
to ,ktoré nám hrá tak na city..
nemyslí to zle, len sa hojdá, to že trpíme, necíti.

 Blog
Komentuj
 fotka
katuska8808  2. 2. 2011 10:25
krásne
Napíš svoj komentár