Bezducho hľadím,
bezmocne postávam...
Neviem, či ďalej žiť,
chuť mať už prestávam.

Po líci stekajúce slzy,
kropia mi kúsok papiera,
život môj na tejto zemi
zmysel svoj zapiera.

Prečo je to tak?
Pýtam sa samej seba...
Poznám len tú príčinu...
Tento stav je z teba!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár