Prečo je ten život taký?
chýba mi stále niečo,
čo zaženie tie kruté mraky.
Potrebujem, túžim a mať chcem,
čo? No niečo...
A Ty moc dobre vieš, čo....
Chýba mi to a úpenlivo prosím,
žiadam osud, nech mi to dá,
veľké bremeno trápenia nosím,
a možno sa mi to len zdá...
Padám a padám hlboko dole.
A stále. Neviem kam ísť.
šťastie uvoľnilo miesto smole,
ktorá nechce, proste nechce zo mňa zísť.
Už som totálne strápená, na dne.
Neviem čo robiť a ako sa pohnúť.
zviazaná čímsi a cítim sa vadne,
prichádzajúcim ranám sa neviem uhnúť.
Stále len dúfam, že to raz príde...
čo? No veď to, na čo čakám.
verím, že časom to víde....
No čo ak nie?!? Toho sa ľakám....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár