ty si zrazu prišiel.
Osud nám cesty spojil,
ty si ma našiel...
Ja som netušila, že v ten deň ťa stretnem,
ešte stále je mi čudne, keď hľadím spätne.
Ja som netušila, čo všetko sa udeje,..
že bude noc plná nervov, plná nádeje.
Som si kráčala len tak pobláznene s kamarátkou,
bola som čistá, no mala som stavy ako z absinthu s koniferkou...
keď v tom som zazrela teba,
oslovila ťa. Tak mi treba!
Pokradli nám veci, keď sme spolu dancili,
o tom, že nám bude fajn, sme ani nesnili,
aj keď veci zmizli nám,
zvládli sme to v pohode,
vtedy sme tam boli SPOLU! Boli sme vo výhode.
Tie horúce bozky, zimomriavky na tele,
stretnutia pohľadov, úsmevy nesmelé.
Priala som si, aby si bol môj navždy, no ja som bola pre teba len tým - ako každý...
Dnes sa asi zbláznim,
srdce sa mi zo spánku stŕha,
osud do mňa jedovaté - ostré šípy vrhá.
Ach, moje sladké bábo, prosím pusti pieseň,
vyžeň zo mňa tú neistotu, tú tupú tieseň.
Zatancujme sólo - to naše spoločné,
nech nám srdcia bijú ako zvony polnočné.
Pociťujem niečo krásne a tak zvláštne vďačné,
čakám, kedy prídeš a znova sa to začne.
Dúfam, že sa ozveš a začneš ma ľúbiť,
chcem ti dávať seba a vernosť ti sľúbiť.
Chcem byť s tebou stále, hlava sa mi krúti,
z toho ako osud s nami divo múti...
moje vnútro sa smeje, čaká i smúti,
cítim ako moja duša do múru sa rúti...
bojí sa, že zabudneš a viac sa už nevrátiš,
tak ako si prišiel, tak rýchlo sa vytratíš.
Prosím, nechoď preč, vráť sa ku mne hneď.
Bez teba byť nechcem ani minút päť.
Ty patríš ku mne
a ja zasa k tebe...
bez teba byť nevládzem,
ukrývam ťa v sebe.
Zničil si moju nádej na naše vzájomné šťastie...
nehnevám sa. Prejde to.
Duša mi vďaka skúsenosti len a len rastie..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár