keď v tom zrazu zaútočí mikrospánok na zmysly.
Zrazil dievča, vinný je a navyše zabil sa,
je to chyba systému, nik však nato nemyslí.
Pred blízkymi dievčaťa podpísal sa menom vrah,
zaplatil za prečin viac než ako kruto.
jeho púť životom zradil už prudký svah,
pokryl mnohé životy mučivý smútok.
Cez prechod kráča pomalým krokom,
blíži sa nákladiak - rúti sa vpred.
Nebude sa radovať ďalším šťastným rokom,
to čo bolo - viac už nie je, nevráti sa späť.
Dievča leží nehybne v nemocničnej sále,
mama plače vedľa lôžka nad jej krehkým telom.
Leží jej drahá dcérka nehybne stále,
necíti viac ako predtým. Takmer v tele celom.
Zlomený pohľad jej otca spoza dvier
zabíja poslednú iskru svetla nádeje.
Vyčítal trápenie z dcérinych suchých pier,
citi z nej veľký strach, z toho, čo sa udeje.
Bezmocným telíčkom nedokáže hýbať,
vlásky jej mamička z čela odhrnula.
Jej slastný úsmev bude všetkým chýbať,
jej jediná dcéra navždy ochrnula.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár