Podišla som k bráničke a pohľad na dobité telo malého, tuším 8-ročného chlapca bol sotva príjemný. Skôr zarážajúci. Sedel schúlený na zemi a jeho zúfalý výraz tváre všetko vysvetľoval.
Vyrazilo mi dych pri spozorovaní tohoto hotového diela, ktoré bolo vytvorené majstrom svojho remesla - tyranom Jožom Hlaváčom, mojím susedom a otcom tohto drobného blonďatého chlapčeka objímajúceho si doráňané nožičky. Už od útleho detstva ho každodenne chytalo do svojích mocných rúk nešťastie a trápenie. Otec, ak ho tak možno nazvať, ho pravidelne mlátil, hrešil ho za každú malichernosť, trápil ho a odsudzoval zato, že jeho matka ich opustila krátko po jeho pôrode. Vyčítal mu, že on je príčinou tohto neočakávaného a náhleho odchodu jeho milovanej polovičky, jeho Anetky. Lenže sám veľmi dobre vedel, že nie je na vine syn, ba dokonca ani on sám. Odišla kvôli inému, kvôli jej milencovi Stanovi, kedysi dobrému Jožovmu priateľovi. Ako straka sa zakradol do Jožovho rodinného hniezda a ukradol mu to najvzácnejšie, čo mu blyslo do očí. Nenávidel ho. Nenávidel ho celým svojím vnútrom a všetok hnev, čo v sebe ukrýval, prezentoval po príchode z dedinskej krčmy. Vypomsťoval sa na Jedinom stvorení, ktoré bolo Jožovi na blízku a bol to práve jeho synček, jeho zatratenie a prekliatie ako ho sám často nazýval. Chudáčik malý si to musel odtrpieť za túto dvojicu milencov, túžiacu po novom, s minulosťou nezväzujúcom sa živote. Do basy s vami vy nedospelí dospeláci! Jedna si odíde a netrápi ju, čo bude s jej rodinou a druhý mláti svoje jediné dieťa - ničí mu zdravie i život. Obaja sebeckí a zakomplexovaní. Dokonale rovnaký. Vidno, že ide o kedysi manželský pár, ktorého žena i muž si rozumeli a to vynikajúco.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.