Len sa modlím, ale len akože, ale naozaj sa modlím, aby ma neodpojili aj od internetu, ktorý som ešte nestihol zaplatiť, rovnako ako mobil, od ktorého ma vlastne teraz, 6.31 ráno odpojili. Chápete to? Čo takí čuráci majú vo štvrtok o pol siedmej na práci, že musia odpojiť od služby poskytovanej svojmu mladému naivnému a hlúpučkému zákazníkovi, ktorý je poctivý, začínajúci študet vysokej školy, tvrdo pracujúci na sebe a tvrdo makajúci na dôchodkoch, z ktorých nakoniec on sám bude mať piču?! Nie, nepomôže nič také, že pardón, som v takej a takej situácii, bývam sám len so sestrou, mám necelých dvadsať, študujem, pracujem, a rád by som trošku aj žil a mal som, viete, takú príhodu nepríjemnú náhodnú, že som najprv dal a potom dostal výpoveď vo firme, ktorá na nás úplne zhora fakovala, a ja, akoinak, zase len ja, som bol natoľko odvážny a hlúpy zároveň, že som sa opovážil postaviť šéfovi a vypičovať mu, prečo nemám k dispozícii aspoň fľašu vody z jeho kanclu, keď mne na pracovisku nefunguje klíma a musím sa potiť v 45 stupňových horúčavách, zatiaľčo on si pobehuje veselo po centrále a pozerá videá na youtube, ktoré by nám mohol počas porady púšťať a žasnúť nad tým, ako je možné, že bicykel na motúziku sa hýbe. Čistá kokotina, dámy a páni a prosím vás, odpustite mi môj slovník... A to nebolo všetko. Toho bolo a je omnoho viac. Len, žiaľ, taká je povaha Slovače. Mať vždy plnú hubu rečí za chrbtom a keď sa má človek niekomu pozrieť do očí a vyrapovať si problémy face2face, radšej by sa mi pozeral do piče, ktorú aj tak nemám. Mierim na zvyšok firmy a svojich mnohých exkolegov. Takže moji milí... veľký kokot Tebe do huby, lebo ja končím a už sa s vami s nikým viac nehrám!
Kontrolujem ikonku signálu dole na lište a vidím, že ešte svieti, tak sa sťažujem rýchlo rýchlo ďalej...
Ale viete čo ma najviac mrzí? Že kokos nemám žiadnu podporu a oporu v rodičoch. Úplne na to celé fakujú. Ani nie tak mamka, ale foter. Hoci mamka v tom tiež nie je úplne nevinne. Ale je pri mne, to áno. Teda... vlastne teraz som si asi nasral do huby, čo? Tak aby som to upresnil... Mamka pri mne je, nie fyzicky, ale viem, že jej môžem 24/7 zavolať a kľudne prísť. Fotra som nevidel poriadne ani neviem kedy a komunikácia uviazla hlboko pod bodom mrazu. Kokos, toho sráča, ktorý si spravil štyri deti s dvomi ženami a nakoniec vychováva cudzie decko, ktoré patrí tretej žene, s ktorou aj žije a chvalabohu, že žijú relatívne ďaleko, lebo inak by som ho navštívil, odrezal mu gule, ktorú už aj tak dávno stratil, ak mi rozumiete a pred jeho očami by som mu po nich prešiel tým jeho zasraným skurveným črepom, v ktorom keď sa premáva po tejto dzedzine si myslí, že ho nevidím, keď to rýchlo smekne do najbližšej uličky, hlavne, že má kokot auto, ktoré je v tomto okrese jediné a jeho značku si pamätám naspamäť. Takže... Vidíte to všetci. Úplne čisto... Hej? Cítite to sklamanie? Jasné, život je kurva a ja som neni jediný odrbaný na svete, ohrdnutý, neviem aký, ktorý ešte k tomu prelieva všetky peniaze, čo práve má presne tam, kde ich potrebuje práve najviac, a nakoniec zistí, že aj tak má stále nasrané. Ale aspoň pri tom "prelievaní" sa zasmejem a to úprimne, že si môžem predstavovať seba, ako nejakého zmrda zazobaného, čo si ulieva do svojho z nejakej charity. Hej, lebo tak by to mohlo vyzerať, len... Ako to je? Účel svätí prostriedky? Hmmm... A mne nejdú peniaze do vrecka, ale všetky svetelnou rýchlosťou miznú odtiaľ preč a ani neviem kam, lebo zaplatím takú faktúru, hentaký šek, toto, jeden nákup, piaty nákup, žranica a chujoviny, idemsi na jedno pivko a zrazu platím v obchode kartou a predavačka, že: "Nedostatok prostriedkov tam máte...", kukám na ňu:"Tak skúste, prosím, druhú kartu...", podávam jej druhú kartu, že v tom, že veď naposledy som tam mal ešte dosť tých prostriedkov... "No je mi lúto, ani tu neni dosť." Ale jebem Ti päť, Ty stará papuča, tak si tu ten nákup nehaj, ja si to idem hodiť niekam dopreč... Zlatá naša koruna. Dopiče s eurom!
Teda, ďakujem vám za čas, tým, ktorí si môj výlev prečítajú a tým, ktorí moje výlevy majú radi. Naozaj si to veľmi vážim... A úprimne ma mrzí, že to zanedbávam, rovnako ako ďalších X vecí a najmä ľudí, na prvom mieste spomeniem Bonitku, cez Veroniku H. až po Braňa M. a mnoho ďalších...
A na druhej strane, tých ktorým sa nepáči, slušne posielam do piče odtiaľto, lebo na žiadnu kritiku, ktorá stojí za hovno nie som zvedavý. Minimálne nie dnes, tak sa s dovolením pakujte a nechajte ma a ja vás presvedčím, že nabudúce to bude lepšie a určite menej vulgárne.
Teraz vám prajem všetkým krásny deň a ak dovolíte, pôjdem sa venovať svojim ranným duševným a fyzickým cvičeniam, raňajkám, sprche a potom pôjdem zaplatiť tú vysranú faktúru, nech ma zapnú ešte dnes späť...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
husky
6. 9.sept. 2012 11:47
hlavu hore Dejvid, bude este horsie
Napíš svoj komentár