Poriadne mnou trhlo, posadil som sa a žalúdkom mi naplo. Sen sa už pomaly rozplýval, no nepríjemná chuť v ústach pretrvávala. Cesta okamžite mierila do kúpeľne a nad záchodovú misu. Tam skončil obsah mojej večere. Keď sa všetko konečne dostalo pod prúdom vody niekam preč, vrátil som sa do izby a po hmate našiel telefón. Bolo niečo pred treťou v noci. Vzdychol som si, otvoril minibar a vytiahol jednu fľašu koly. Uzáver čoskoro putoval do odpadkov a schuti som sa napil. Vyplavovalo to všetku tú pachuť preč, no i tak mi nebolo dobre. Chcelo to vzduch. A poriadnu dávku. Otvoril som okno a zhlboka si naplnil kyslíkom všetky pľúcne kanáliky a následne vydýchol. Ešte jeden glg koly a všetky nočné mory boli zažehnané.

Vrátil som sa do postele a ešte raz skontroloval čas. Ešte nebolo treba vstávať. Do krásneho sobotného rána ostávalo ešte pár hodín. Pohľadal som tú správnu polohu a konečne zavrel oči. Myšlienky už nesmerovali k nepríjemnému snu. Tie už spracovávali zajtrajší výlet do Drážďan. A o chvíľku už unavené telo nevnímalo nič z okolia. Dokonca ani tá fľaška koly nenaliala dosť kofeínu na to, aby som bol schopný ostať hore. Čakalo ma predsa sľubované ráno a s ním aj veľa nových zážitkov, ktorých som sa už nevedel dočkať.

(to be continued...)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár