Keď ružovočervená esencia splinie s ohnivožltým jasom,
zaspieva nemravnú milostnú pieseň
Všetko okolo sa začne bez lásky a opĺzlo milovať
Predohrou mu je sebecká nenávisť, nenásytnosť, dotyk lenivosti a
posmešné výkaly nadutosti
Veľký žalobca svojich nástrah podradností
Odsudených ku dušiam padlých a k démonom rozkladajúcich sa, hnijúcich tiel zaženie
K démonom trpko stonajúcich,
besnejúc sa im krvavočierno oči zamdlievajú
Vôkol čierne blato
nad hlavami zúri temný drak
Jeho hlas ako pekelná búrka
Tu všade niet nikoho kto by svietil,
každú dušu oslepuje čierná čerň
každému tu zle sa vodí
Pre kráľa nebies tu slzu nik nevyroní
Sebecký plač, sebecké kvílenie až mráz
Kto sem vlastnou vinou sa zjaví
ten už len ťažko tejto búrky šialenstva sa zbaví
Len skutočnou láskou vzplanú ohne záchrany
Keď Svetlo v ľudskej duši zhasne,
Lucifer rozsvieti svoje piesne a básne

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár