„Peťo, pusť ma rýchlo, ...“
Otvoril, nečakala na výťah , bežala hore schodmi na piate poschodie.
Peter už stál vo dverách,“ Monika, preboha, čo sa stalo? „
V tom sa mu hodila do náručia, plakala, bol jediný komu to mohla povedať.. „ Dnes som sa stretla s Martinom, rozišla som sa s ním , ponúkol sa, že ma odvezie , a..a... zabočil, zaviezol ma na lúku a tam ...“a v tom už nevládala nič povedať. Peter všetko pochopil. Zobral ju na ruky a odniesol dnu, držala sa ho ako kliešť, hladil ju, nevedel čo povedať, urobiť.“ Ten hajzel, ako jej to mohol spraviť? Mojej Monike? Už vedel, čo urobí...Zájde za ním ...“ pomyslel si...
Takto spolu sedeli dve hodiny, Monika plakala, až kým nezaspala. Preniesol ju do postele.
„Musím zavolať jej rodičom, že je u mňa, nech sa o ňu neboja“ a šiel im zavolať.
Monika sa zobudila, nevedela kde je... obzrela sa po izbe a v tom ju to napadlo, spomenula si. Pozrela sa na budík.“ Jedenásť“ vzdychla si .“Spala som 14 hodín a...“
V tom sa vo dverách zjavil Peter, vyzeral vyspaný, široký úsmev na tvári...“ Tak dobré ránko spachtoško!“ zasmial sa.
Monika so strachom v očiach poznamenala“ booože, že to nie je pravda? A moji rodičia, veď som im včera nezavolala ...!“
„Zavolal som im ešte včera, keď si zaspala. Nedáš si raňajky?“
Rozprávali sa do večera, obaja sa vyhýbali zakázanej téme, Peter si čoraz viac uvedomoval ako ju má rád, len škoda, že jej to nepovedal skôr ako si začala s tým , tým––
Večer ju odviedol domov, tesne pred odchodom jej musel sľúbiť, že to nikomu nepovie, nechcela aby to niekto vedel...
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
4
je to fajn ale chcelo by to viac opisov.. pripadá mi to veľmi stručné
Napíš svoj komentár
troška to vtiahne do deja
Ale ináč sa mi to páči