„ Počúvam, stalo sa niečo?“ zarazene odpovedal.
„..no...“ zrazu nevedela, čo povedať. Vtedy si uvedomila, že sa naňho nemá prečo hnevať. Spravil len to , čo túžila spraviť ona.
„ Vieš čo? Keď nad tým tak premýšľam, nie je to až také dôležité.“
„ ale keď si s tým začala tak? Vieš, že nemám rád kď ma naťahuješ...“
„ naozaj to nie je nič dôležité, nechajme to plávať, prosím“ pozrela naňho zmučeným pohľadom. Vedel, že proti tomu pohľadu nič nezmôže.
„ no dobre necháme to tak...keď tak pekne prosíš..“ pozrel na ňu z jeho očí sršala láska.
Monika zrazu zmenila tému, „už by som mala ísť, ahoj..“
„ tak dobrú nôcku, Mon“..
Monika sa otočila, chvíľku rozmýšľala a potom sa rozhodla. Pobozkala ho.
Peter ostal zarazený, nič nechápal a ona chutila tak sladko, vedel, že nesmie pritlačiť, vedel...vlastne nič nevedel...
Potom sa od nej odtrhol, pozrel sa na ňu spýtavým pohľadom.
„Mohla by som dnes ostať u teba?“
„samo, hej áno určite , bože Monika“ precítene vyslovil. Vo srdce mal až v žalúdku, „len nič nepokaz „ vravel si
Monika skoro nedýchala, vedela , že ho má rada , vždy ho mala rada, ale teraz šokovala sama seba...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár