„ Ahoj Peter, dostala som tie kvety , ďakujem, sú nádherné, ale––to si nemusel...!
„Mon, či som musel alebo nie, nechaj radšej na mňa. Ak ti zlepšili náladu a páčia sa ti , splnili svoj cieľ.“
„ Peťo, a mohla by som dnes prísť k tebe? Ale ak nemôžem, ja to pochopím , viem, že máš vlastný, život, len sa mi nechce ostať doma s našimi a stále niečo predstierať...“
„ Samozrejme , že môžeš prísť, na to sa ani pýtať nemusíš, veď som ti tam napísal, že som tu len pre teba. A pôjdem aj požičať dáky film, alebo zbehneme do kina , či an večeru...?“
„ Nerob si kvôli mne výdavky Peťo...“
„ To nie sú výdavky...Tak na čo máš chuť?..“
„ Joj, no tak chcela by som sa trošku odreagovať, tak by som snáď šla do toho mesta, trebárs aj do kina.“
„ Okej , takže o piatej som u teba, pôjdeme na tú večeru a potom do kina.“
„ super, ďakujem ti, neviem ako sa ti odvďačím“
„to nestojí za reč“
„ tak ja sa idem pripraviť, zatiaľ ...a ešte raz ďakujem.“
„ ahoj, a nemysli na to , viem , že to nejde ale skús.“
„ pokúsim sa , ahoj, „
Monika odložila telefón, ten Peťo je strašne zlatý, vždy stál pri mne. Prečo som si to doteraz neuvedomila? A stále ho zaťažujem mojimi problémami...Mala by som ho nechať žiť vlastný život. A tie kvety sú nádherné, privoňala k nim. Vložila ich do vázy a pozrela na hodiny.
„ Peter je tu za pól hodiny!“ Skríkla a išla sa prichystať.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár