Zobral ju do náručia,“ ahoj miláčik“
„Ahoj, Martin? Počkaj, musíme sa porozprávať..“
„O čo ide? Z tej vety mám zimomriavky.“
„Martin, takto to ďalej nejde, vieš, že to neklape. Ja viem, čo chceš povedať. Ľúbiš ma, aj ja teba, no vieš že nemôžme byť spolu šťastný.“
„Myslíš to vážne?“ Smutne poznamenal.
„Áno, vážne,“s výdychom odpovedala Monika.
„Môžem ťa aspoň naposledy odviezť domov?“ Navrhol Martin.
„Poďme, „odvetila.
Tak spolu šli do auta, nastalo ticho. Nemali si už čo povedať.
V tom Monika vykríkla:“Martin, kde si to odbočil?“
No Martin sa len usmial...
Auto zastalo na opustenej lúke. Všade bola tma, ticho.
Martin vytiahol uplakanú Moniku z auta...
Hodil ju na zem , „ A teraz sa rozlúčime tak ako chcem ja!“ Ľahol si na ňu , začal ju vyzliekať , Monika sa bránila, ale márne , jej výkriky nik nepočul, jej údery akoby ani necítil...
Potom ju tam nechal sedieť samú, opustenú. Už nevládala plakať. Pomaly sa obliekla a kráčala domov, dúfala, že nezablúdi. Keď stála pred domom, napadlo ju...Takto sa nemôže ukázať doma, Všetkým by to došlo. Jediná osoba, na ktorú si spomenula bol Peter. Ten jej pomôže...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
anjelik4195
12. 7.júla 2008 17:49
jeeshis hned idem ciitat dalsju cast
Napíš svoj komentár