veľký zhon
no prišiel zlom
nečakala som
že príde On

jemne klopal na srdce-dom
váhala som, či pustiť ho doň
neudrel ako hrom
čakal a počúval každý môj ston

nenechal ma vtom
keď otvorila som
pozdravil úsmevom
slzu ukryl pod okom

nekomunikoval slovom
liečil srdcom
svojím pohľadom
celé to zavŕšil po svojom

...objatím-pošepkal: "Nesmúť, Ja som tvojím Ockom! "

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
hunter2  20. 6. 2009 20:44
nemohol som sa ubrániť smiechu, keď som RÝCHLO prečítal nadpis



(skús to a pochopíš)
2 
fotka
weeprose  20. 6. 2009 20:54
tak na toto som sa tesila, konecne nova basen, idem ju hned precitat ......

v jednoduchosti je krasa
3 
fotka
elwinko  20. 6. 2009 21:10
veľmi výstižná básnička
4 
fotka
johnysheek  20. 6. 2009 23:10
po dlhom case..

konecne nieco zase
5 
fotka
rom4n133  21. 6. 2009 15:20
Napíš svoj komentár