keď unavený a strápený
bolesťou obklopený
padáš do hlbokej zeme
ľudia okolo jamy chodia
s očami zastretými
dúfajúc, že ťa neuvidia
nič pre teba neurobia
starajú sa iba o seba
veď namáhavé je pomáhať
museli by sa premáhať
aby vytiahli z trápení teba
stratený tvoj dych života
vrátiť by som chcela
do tvojho tela
nech nezničí ťa beznádej a ničota
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elwinko
19. 7.júla 2009 10:49
nádherné!
Napíš svoj komentár