Oči nalepené na monitory.
Hlavy zblbnuté z krízy.
Robíme všetko, aby lepšie nám bolo,
len srdce nezvláda toto tempo volov.

Telo naše vyčerpané je,
kofeín, nie je to, čo potrebuje.
Hltáme tie hnusné energy drink-y
nedbáme, že za chvíľu uložia nás do veľkej skrinky.

Bude to už večne,
takže oddýchneme si konečne.

Telo od únavy na zem padá,
pokoj je to, čo hľadá.
Moje srdce o pomoc prosí,
no ja ho nepočujem akosi.

Dúfam, že silu ešte má,
a úplne sa nepoddá.
Bojím sa, či to naozaj zvládne,
a telo nezostane bezvládne...

 Denník
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
samsonik  18. 2. 2009 14:31
spravne.. ak sa nenaucime ako SPOMALIT, tak skoncime velmi rychlo.
2 
fotka
rom4n133  18. 2. 2009 15:31
Teraz Ťa možno popichem a urazím.. táto báseň nie je môj prípad momentálne.. Bo mám prázdniny a oddychujem No ale pekne vystyhnutá životná situácii mnohých ľudí
Napíš svoj komentár