nech to nie je zvyk...
ruky tvoje rokmi poznačené
hladia moju tvár nežne
na tvojej tvári pár vrások
na hlave ešte kde-tu vlások
zmenil sa trochu zovňajšok tvoj
srdce naďalej však bije ako nový stroj
vnútro zostalo nezmenené
pohľady tvoje láskavé
tvoje objatia silnejšie
i keď tvoje ruky sú už chladnejšie
rozveseluješ, keď to potrebujem
spolu sa smejeme
pomôžeš, keď ďalej ísť nevládzem
jeden pre druhého žijeme..
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lucyly
29. 3.marca 2009 17:30
nádherné
2
No opäť raz smutné.. Pre koho, či skôr o kom to je? (ak to smiem vedieť)
Napíš svoj komentár