len tak zaspať,
keď máte v hlave toľko myšlienok
a jednu osobu...
Už tu plačem dosť dlho
a dosť vrúcne
mám pod sebou more sĺz
a strašne ma bolí srdce
Zrazu z môjho oka jedna stiekla
už navonok odlíšiteľná od ostatných...
Bola taká veľká
a stekala tak pomaly
po svojej vlastnej trati
nie ako ostatné
Bola taká teplá
a tie ostatné boli popri nej
len studené
Bola to slza, ktorá vyšla až z mojej duše
taká úprimná
niesla v sebe toľko bolesti
niesla v sebe krásne spomienky
niesla v sebe celý príbeh jednej lásky
a niesla v sebe časť mojej duše
ktorá s ňou odišla
a už nikdy sa nevráti...
Ona bola tá posledná z obrovského množstva sĺz
posledná, ktorú som dnes vyronila
ako bodka za vetou.
Vetou, na ktorú nikdy nezabudnem...
Táto slza si so sebou odniesla všetko trápenie.
Preto bola taká horúca...
no nepálila...aj trápenie je nevyhnutnosťou...
A tak, ako sa táto slza vpila do môjho koberca,
tak sa aj jej obsah rozplynul vo víre života...
vo víre radosti a utrpenia...
Nebola to len obyčajná slza
bol to koniec etapy života
koniec radosti
koniec trápenia
Koniec príbehu...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
xrumka
10. 4.apríla 2008 23:43
pekne napisane
2
nemám slov....nádhera...
slzy...slzy...občas neviem, prečo sa vlastne naučili tiecť, kto ich to naučil?..
keby netiekli nebolo by to jednoduchšie?...asi nie..slzy sú leukoplasty našej duše...
škoda, že nemám ani potuchy ako sa to prejavuje...možno tú moju treba len mumifikovať..inak jej asi nepomôžem.....veľmi pekné..
slzy...slzy...občas neviem, prečo sa vlastne naučili tiecť, kto ich to naučil?..
keby netiekli nebolo by to jednoduchšie?...asi nie..slzy sú leukoplasty našej duše...
škoda, že nemám ani potuchy ako sa to prejavuje...možno tú moju treba len mumifikovať..inak jej asi nepomôžem.....veľmi pekné..
Napíš svoj komentár