dvaja slepci
vysvetľujú si obraz
každý po svojom
hmate
všetky ťahy sú
pre nich absolútne
nezávislé na prvom
a ani nasledujúcom dojme
slepý uhol
pohľadu.
nikdy nevideli svitanie.
celý život smeroval k súmraku
no nik ich nepripravil
na nekonečnú tmu,
čo prichádza tesne pred úsvitom
a ráno neprichádza.
dvaja slepci jedia suché kôrky
namáčané v mlieku
a predstavách
rána
podobajú sa im Bohu.
dvaja slepci
tesne pred úsvitom
cítia pod prstami
jemné chvenie a vlhkosť
- tráva ich obrastá
vy-
ne-ch
-á-va
práve ich
aby dorástla
až k Nebu.
komu uveria,
že skutočne existuje?
kto im uverí
že nebo nie je?
nikdy ho nevideli
nikdy ho nepomenovali.
nie je možné pomenovať
bez výrazu
to, čo nám brániť
porozumieť
sú označenie priradené
významom.
čo ak práve v našom jazyku
neexistuje výraz pre ne/zmysel(ˇ)nosť.
všetci Francúzi
dávajú za myšlienky
tri bodky požičané od Verlaina.
za našimi vetami
sú holé skaly
- pomlčky -
a ticho medzi dvoma dolinami.
dvaja slepci
každý inou rečou
pomenúva samotu.
obaja si myslia,
že hovoria o slobode.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 4.apríla 2019 23:04
Toto ma rozosmutnilo
Napíš svoj komentár