Ani to neocakavala, nebolo to prvy krat, a urcite ani posledny, postavila sa a vykrocila vpred. Tmavymi ulickami, znova stratena v tienoch co sa rozprestierali okolo nej ako demoni, predchadzajucich ludi, ktory boli ako ona. Vynimocni no strateni uprostred nicoho.. Nikto z nich dlho nevydrzal, stracali nadej jeden po druhom. Nebola ina cesta, odhodlane vkrocila do pochmurne vyzerajuceho domu, pozrela na osobu s ktorou zila cely svoj doterajsi zivot.. vyhodila prazdnu flasku od slivovice do kosa, a vosla do svojej izby. Zobrala batoh, nahadzala don nejake veci na oblecenie, prakticky vsetko co si myslela ze bude potrebovat, hlavne pero a zapisnik, rozhodla sa ze ked uz nic tak aspon bude pisat na svojej ceste. Na chvilu zavrela oci. Nie, ina cesta neexistuje. Pomaly sa zacalo zmrakat, a ona uz tam nebola. Zavidela ludom co mali kridla, privadzali ju do placu.. Uprostred tienov, ktore nie a nie odist. Len zavriet oci a nemysliet, nemysliet. Nasadla do autobusu, a konecne jej bolo aspon trochu lepsie. Vo svete kde ludia pozeraju len na seba sa rozhodla bojovat a prezit.. Prinajhorsom aspon sa o to pokusit, nie vzdy vsetko skonci katastrofou..
a tak cestovala sama rozhodnuta nechat vsetko za sebou, osoby spomienky a zacat odznova .. aj ked jej to pripadalo nemozne
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
otvoreneokno
4. 11.novembra 2009 22:03
začiatok sa mi páči
2
Prinajhorsom aspon sa o to pokusit, nie vzdy vsetko skonci katastrofou..
PS: a paci sa mi pouzivanie " .. "
PS: a paci sa mi pouzivanie " .. "
Napíš svoj komentár