Prišiel. Jednoducho a nečakanie prišiel. Ako keby spadol z neba. Naozaj som to nečakala, pretože on nezvykne robiť takéto nečakané veci.
Zdal sa mi iný. Iný akého ho poznám ja. Neviem čím to bolo. Keď sme sa prvýkrát stretli, bol tichý, utiahnutý, málo komunikatívny ako keby sa ma bál alebo čo. Písal mi, že pre neho to nič neznamená... Že on neverí na vzťahy, ani ich nevyhľadáva a ani žiadny nechce...mrzelo ma to, lebo som ho mala príliš rada a chcela som niečo viac, ale s jeho prístupom som to vzdala a vykašlala sa na to. A teraz bol úplne iný. Od základov. Prišla som k nemu, hneď ma objal, dal mi pusu. Cíila som, že to tam iskrí, ale o nič som sa nepokúšala, lebo som vedela, že to nemá zmysel. A v tom ma chytil okolo pásu a ja som nechápala, čo sa deje. Aj tak som bola docela rada. Sadli sme si na trávu a dlho sme sa rozprávali.
,,Si na mňa nahnevaný?´´
,, Nie, nie som.´´
,,Ale si.´´
,, Nie som nehnevaný, ale skor sklamaný.´´
Au, to zabolelo, ale čo som si navarila to som si usela aj zjesť. Čo som akože čakala?!
Musela som sa ísť prezliecť, lebo mi bolo zima a už mi trkotali zuby. Chytili sme sa za ruky a išli sme. Vobec mi to neprišlo divné.
Ako som sa prezliekala, otočil sa na mňa. Ostala som zahanbená.
,,Nepozeraj sa na mňa. Hanbím sa.´´
,, Ale prosím ťa...´´
Sadla som si vedľa neho len v tričku a v ponožkách. Otočil sa a videl, že nie som oblečená. Až tak mu oči zaiskrili nádejou.
,, Sľúb mi, že to už nikdy viac nespravíš.´´
Pozrela som sa dolu, lebo toto som mu naozaj sľúbiť nemohla.
,, Sľúb mi to. Kvoli mne.´´
Nechápem, prečo povedal, že kvoli nemu. Písala som mu, že on ma držal nad vodou, že som to nerobila kvoli nemu. Vtedy mi napísal, že som to nerobila kvoli nemu, ale kvoli sebe. Vtedy som plakala ako malá. A teraz toto. Naozaj bol iný... Takéhoto som ho nepoznala. Ako keby som otočila kartu rubom nahor.
,,Sľubujem. Veríš mi?´´
,, Verím,´´ a dal mi pusu. Nie hociakú. Takú krásnu pusu, že na ňu nikdy nezabudnem. To bola pusa z lásky...
Strašne dlho sme sa bozkávali, hladkal ma po nohe, po krku. Bol veľmi jemnýa citlivý. Zhupli sme sa na zem, ja som vyšla naneho. Cítila som, že toto nedopadne dobre. Ale keďže som to začala ja, musela som to dokončiť.
,,Zatvorím?´´
,, Mne to je jedno.´´ Do frasa neznášam, keď niekto povie, že je mi to jedno, lebo to tak nie je. Zavrela som. A tým som úplne spečatila to, čo som nechcela, aby prišlo. Tak mi treba... Ruka bola v rukáve a noha v noháve.
Potom som sa od neho odtiahla, lebo som si prišla nechutná, na gŕcanie. Schúlila som sa do klbka. Taká nahá som tam sedela. Pritiahol si ma k sebe a hladkal ma. Fakt vedel, čo má robiť. Nie ako ja... Podal mi veci nech sa oblečiem. Zapálili sme.
O necelú hodinku to prišlo zase. Pozerám, že to čo?! Bola som strašne unavená. Veď po dvoch či troch dňoch nespania, sa ani nečudujem. Mne sa fakt nechcelo. Vlastne nie, že nechcelo. Aj by sa mi chcelo, mala som na to chuť aj všetko, ale bola som uneavená ako pes a nezmohla som sa na ďalšie kolo. On bol hore, ja dole a pomaly ale isto sa mi zatvárali oči.
,, Ty spíš?´´
,, No... Som v polospánku.´´
Zliezol zo mňa dole. Lahol si vedľa mňa a dívali sme sa jeden na druhého. Potom čosi začal spievať a prišlo mi to smiešne...
,, Nepozeraj sa stále na mňa. Ako keby si ma pozorovala.´´ Tak som sa teda od neho odtiahla, otočila na druhý bok, driemala som. Podišiel ku mne, pozrel sa či plačem, uvelebil sa ku mne a začal ma hladkať. Fakt to bola romantika...
Potom sa zdvihol, zapálil si a odišiel.
O pol 8 mi prišla sms-ka typu: ďakujem za krásny večer. Za niečo takéto sa ďakuje?! Odkedy?! Pre mňa je to niečo viac ako len nejaký vydrbaný cit. Pre mňa je to osobné, pretože toho človeka púšťam do svojho vnútra. Chcem, aby splinul s mojim telom... Pre neho to neznamenalo nič... Ako aj moja osoba...
Keď som prišla na net, našla som niečo, čo ma fakt nasralo. Doslovne. Na nástenku si pridal nejaký nechutný obrázok penisu a kosoštvorček. Cítila som sa ako posledná k*rva, krava, štetka a ešte neviem čo. To ma fakt ranilo. Čo to pre neho vlastne znamenalo?! Ďalšia do počtu?!
Napísala som mu sms-ku. Ani na tú mi nebol schopný odpísať... Nedalo mi to, tak som mu na druhý deň prezvonila, lebo som chcela vidieť reakciu. Inak som vedela, čo mi na to odpíše, len som si chcela byť 100% istá.
,, Čo to znamená? To je asi jedno, lebo ja v tom nevidím perspektívu v pokračovaní. Okrem toho ja vzťah nechcem. Popíšeme si o tom viac neskor. Dúfam, že sa nehneváš.´´
Hahahahahahahahahahahahahahahahahahahaaaaaaa........ smejem sa. Smejem sa tom, že zase som spravila ďalšiu chybu v mojom živote. A čo to pre mňa znamená?! Nejaké zmysluplné ponaučenie?!
Dávaj, dávaj, dávaj a nič od nikoho nepýtaj naspať...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár