Ten pocit sa objaví vždy, keď ho vidí. Vtedy jej je nazvracanie a nie je schopná racionálne uvažovať. Je ako kus roztrhaného papiera, ktorý zhodíte z mosta. Každý kúsok letí iným smerom a už nikdy, nikdy sa nestretnú a nespoja.
Mala chuť sa zobrať a vyštartovať za ním. Silno ho objať, nič mu nehovoriť, neospravedlňovať sa. Potom by odišla so splneným snom toho večera. On by sa za ňou rozbehol, povedal by, že ju ľúbi a žili by šťastne až do smrti? Hej, to bol jej plán. Lenže plán sa neuskutočnil. Bola strašne slabá...Neodvážila sa isť za ním. Jednoducho sa radšej pozerala na to ako sa skvelo baví a ju zožierala vnútorná depresia, o ktorej nik nevedel.
Videla na ňom, že ho zaujíma ako sa má. Tak prečo do frasa neprišiel?! Chce len jednoduchú odpoveď, že prečo... Pozeral sa na ňu tým jeho tajuplným pohľadom, k tomu zapojil figliarsky poloúsmev (ktorý na ňom milovala), no nádhera. Celý večer si boli nablízku. Nenápadne po sebe pokukovali, no ani jeden z nich nespravil žiadny sekundárny krok, čo by ich niekam posunul.
Jeho zaujíma len jej tvorba. Umelecká. Jeho nezujíma ona. Jeho zaujíma to, čo robí. Nikoho predtým tak nezaujala ako jeho. O umení by sa dokázali rozprávať hodiny. Radil jej. Chcel, aby šla na výšku za ním. Nie. Nemože...Nezvládla by to psychicky. Každý deň sa na neho pozerať a nemocť sa ho dotknúť. Nemocť mu dať pusu... Bola by blázon, keby to chce podstúpiť. Na druhej strane sa nedokázali porozprávať o obyčajnom živote, o bežných či každodenných problémoch.
Jej srdce horelo ako obrovská fakľa, keď sedel vedľa nej. Určite sa aj červenala. Vtedy ho letmo pohladila po nohe (myslela, že si spomenie na to, ako leželi v tráve vedľa seba a ich ruky sa dotýkali). S ním to ani nepohlo. Bol chladný a odmeraný. Vie prečo to robil. Vedel veľmi dobre, že ho miluje. Miluje! Chcel jej tým pomocť, ale jej to ubližovalo...
Nikto nevidel ako trpela. Pretvarovala sa zakaždým, keď sa boli baviť s kamarátkami. Nechcela kaziť náladu ostatným a sedieť doma jej nechcelo, lebo by upadla ešte do vačších depresii. Úsmevy, ktoré zo seba nasilu vypudila, si nikto nevšímal. Jej psychika trpela. Trepela týmto problémom dva roky. Ako niekto dokáže milovať človeka, ktorý o neho ani nezakopne? Nevie odpoveď na túto otázku... Hľadala ju všade. Všade kam chodila, hľadala odpoveď na tú otázku.
Po dvoch rokoch to nezvádla...Psychicky sa zrútila. Odišli jej nervy, plakala, mala hyserické záchvaty plaču... Až nakoniec ju našli mŕtvu. Obesila sa v kvolni za ich domom. Vedľa nej ležal obraz. Na obraze bol namaľovaný on s čiernou ružou, ktorú hádže do jej hrobu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
purenarcissism
18. 6.júna 2011 17:11
nedopadne to tak!
Napíš svoj komentár