Dnes sa začína naša dvojtýžňová prax-tzv. maturitná práca. Hej, strašne moc sa teším. Už ako keby som videla ten koniec. Teraz je to jedno.... Ráno prišla Dia. Bola nejaká divná, hneď si zapálila cigu, sadla si na parapetu a zo svojej tašky si vytiahla grepového radlera. Bolo 9:30 ráno! Pozerám na ňu, že čo je, čo sa stalo, prečo chlasce už hneď z rána. Odpovedala, že dnes má na to právo. Samozrejme mi to nedalo a pokúšala som sa to z nej dostať akýmkoľvek sposobom. Neskor, keď sme boli opreté len tak o radiátor, sa mi hodila okolo krku. Plakala. Plakala. Zomrela jej babka. Sedela v autobuse, keď jej mama zavolala, čo sa stalo. Rozplakala som sa aj ja.......
_____________________________________________________________
Utorok 8.5
Ak sa vám zdá, že tento deň je sviatok, nemýlite sa. Ale my, ako správni študenti SUŠ, prídeme do školy aj cez sviatok. Veď prečo nie? (tu mal byť pokus o iróniu) Fú, ale tento deň bol naozaj pre mňa vyslobodenie. Po prvýkrát v živote som držala brúsku v ruke a dokonca som s ňou aj pracovala (dúfam, že to bolo prvý a poslednýkrát), odliala som všetko zo sadry. Bola som celkom spokojná. Bola som v škole na aute, tak prečo to nevyužiť, že? Škoda len, že to bolo bráchové auto... Tak sme si spolu sadli do auta a vyrazili sme na nákupy do Tesca. Kúpili sme všetko potrebné, opať sme nasadli do auta a vrátili sa do školy. V zápetí na tom mi volal brácho, že či mi požičal auto na to, aby som sa vyvážala do tesca s plným autom báb. Pozerám, že fasa, to možem mať len ja takéto šťastie...Potom varil guľáš, do ktorého dal asi kilo masa. Čiže ani to som nemohla jesť, fasa... O 15:00 mi volala prvýkrát mama, že kde som. Povedala som, že v škole a ona, aby som išla domov. Neposlúchla som. Volala o 17:00, vtedy som povedala, že jeme guľáš, že neskor prídem. Baby doniesli pivo a vypila som asi tak polku keď mi opať volala a ja som sa musela definitívne zdekovať..........
____________________________________________________________
Streda 9.5
V stredu mi Moňa povedala, že jej babka je v nemocnici. (jej babka ma cca 62 rokov, má rakovinu, chodí na chemoterapiu, nemá vlasy a tak) Že jej prišlo zle a mama ju viezla do nemocnice. Otras, čo sa deje v tomto svete. Dnes išla aj Dia na pohreb svojej babke. Odišla zo školy veľmi skoro, tak som jej večer ešte volala, či je v pohode. Bola. Ako tak... Večer som písala ešte aj s Moňou jako to vyzerá. Hovorila, že Táňu poslala na pohotovosť s tým členkom. Samozrejme ju poslali na rontgen, pri čom zistili, že jej to treba dať do dlahy. Fasa...dnes nám povedali výsledky z písomných maturít...spravila som. To je podstatné. Mohlo to byť lepšie, ale tak čo už...Veľa ľudí nespravilo. Dia neurobila franinu, Moňa nemčinu, Džejn neurobila ani solinu ani anglinu. Dohodli sme sa, že jej to nepoviem. Že jej nepovieme odkiaľ vieme výsledky. Katastrofa......
_____________________________________________________________
Štvrtok 10.5
Vo štvrtok naozaj Táňa prišla o barlách s nohou v dlahe. Poplakala si, všetci sme ju tam utešovali a nakoniec si uvarila hnusnú štkovú kávu, zapálila a bolo ok. Aha! Vo štvrtok si zbalili pár vecí a spali v škole. Vo výpočtovke na zemi.Večer mali ešte chuť na cigu, tak si otvorili okno a fajčili. Ráno sa Moňa chválila, aké nelegálnosti robili. Prišla som domov a na stole bol list. Pozrem lepšie...univerzita...dychtivo trhám obálku... srdečne vás pozývame na talentové prijímacie.....nechcela som to dočítať, ale musela som... čo mám robiť?! Ísť? Neísť? Stihla som vybehnúť na chvíľu vonka. Takmer po týždni mi mal Tomáš vrátiť požičané peniaze. Po tom, čo som mu volala každý deň asi 5x, plus ktomu som ho spamovala sms-kami (nie, žeby som potrebovala s ním nejaký kontak, ale tak ide o peniaze). Bolo to len 5eur, ale tak pre nezamestnaného študenta, ktorý fajčí jednu od druhej, je dobré aj to. Vybehol len v spodnom prádle podal mi v drobákoch 5 eur, poslal mi vzdušnú pusu a zašiel do domu....
_____________________________________________________________
Piatok 11.5.
Po týždni sa dostavili mierne príznaky ponorkovej choroby. Nevymyslela som jej ešte žiadne meno, tak ak by vám niečo napadlo sem s tým. Od rána chalani sedeli za pc a drtili san andreas, zvuky na plné gule, aby sme náhodou my ženy neboli ukrátené o krásny zvuk motorov alebo nebodaj výstrelov zo zbraní. ,,Hej, aký je kód na nesmrteľnosť?!´´ potom mu to tam pol hodinu diktoval čo si nevedel zapamatať paťmiestny kód. Inteligenti. Moňa chytila totálne nervy, vypálila z výpočtovky a vonku začala dyčovať ako pohan. Samozrejme ja za ňou a takto to išlo celý teň. Vlastne celý týždeň. My makáme ako fredky od rána (7:00) do večera (19:00) a oni si tam hrajú san andreasko... To ma tak nevytočilo jako to čo prišlo po tom... Konečne mu sadrový odliatok preschol, pekne som ho obrúsila a že idem ho nastriekať. Mhm.... Maťo kvočal nad tým. Presne som vedela, čo chce ísť urobiť, preto som povedala : NECHYTAJ SA TOHO! Už som videla len tie iskričky v jeho očiach a bolo to tam. J*ba ako prasa... Cyhtila som nervy. Nadávala som ako pohan (teda kedy ja nenadávam ako pohan,že?). Ešte učiteľ mi dohováral,aby som nenadávala. Maťo sa rýchlo zdekoval, pobalil a utiekol domov. Pýtam sa učiteľa, čo s tým teraz. Že zošmirgľuj to. Hej, šmirglovala som to 3x. Nič. Vždy sa farba odlúpla, popukala proste na dyču. Hovorím, že to zatmelím. Zatmelila mi to Moňa. Moja šikovnosť to však nenechala dostatočne preschnúť a odšmirglovala ešte vačší kúsok ako mala a Moňa odlupla celý roh. Potom som tam už len tŕpla kedy sa konečne vráti učiteľ. Bol si niečo vybavovať v meste. Prišie o hodinu neskor, ale však pohodička. Ja som medzi tým chytila nervový stav s názvom revy, škreky. Henten sa len usmial a povedal: ,,Simonka, to je ten najmenší problém.´´ To sa mi akože malo uľaviť? Zlý pokus o žart. A čo je vačší problém? Že to časovo nestíham? Alebo to, že nemám premyslené jako to celé zlepím dokopy a prenesiem do galérie? Neviem čo je horšie... Aha, vlastne to, že došla Moňa a povedala mi, že babke sa zhoršilo, že jej vyťahovali vodu z pľúc. Opať plače. Keby sa jej dalo nejako pomocť...ale ako? Nejako som ju utíšila, zapálila si. Neskor jej Peťa kúpila pálivca (obľúbená suchá saláma všetkých výtvarníkov) s troma rožkami/rohlíkmi/pečivom. Peťu odviezla domov Dia s priateľom. Domov sa vrátili až neskoro po polnoci. Všetko som vedela, lebo som to sledovala, aby sa náhodou nestalo niečo zlé... Ja som prišla domov, mama ma nepustila k slovu. Znova rozprávala o svojej práci, o svojich kolegyniach. V jednom momente sa vypnem a prestávam ju počúvať. Keď padne nejaká otázka, len prikývnem, jej to úplne stačí na znak toho, že ju počúvam. Najlepšie je na tom je to, že ona sa mňa pýta na rady. Mňa. Čo je asi tak o 20rokov mladší človek...a možno to robí len preto, aby sme si vytvárali ten ,,blízky vzťah´´, o ktorý sa ona pokúša stále. To je jedno... Na stole ma čakalo ďalešie prekvapenie. Obálka. V mysli som si pomyslela, že to je zo Žiliny. Bum. A bolo...srdečne vás pozývame... bla bla bla... ten istý scénar jako včera. Večer sa pokúšam s niekym spojiť kto by vybehol von. I keď som bola unavená ako pes, mala som chuť niekam vypadnúť. Nikde nikoho. Zabudla som na to, že nikoho nemám a že si musím vystačiť sama. Hodila som rýchlu sprchu, lahla do postele pustila americký romantický film, pri ktorom som sa 3x rozplakala a šla spať. Pekný deň za nami.....
_____________________________________________________________
Sobota 12.5
Mama šla do práce, čiže všetky domáce práce zostali na mňa. Upratala som behom hodinky, veď tu nebol nejaký bordel. Uvarila som pizzu. Poobede som si spravila relax za noťasom, ešte třeba urobiť prezentačku k maturite, book, návrh, nejaké fajn fotky a hotový výrobok. Suma sumárom nemám ani jedno z toho. Teoreticky mám, ale nemám to dotiahnuté do konca. Do totálnej špičky. Čo viem písať do psychológie návrhu alebo do úžitkovosti a funkčnosti?! Vytlačila som si posledné maturitné otázky zo slovenčiny. Z dejín mám cd od triedneho a nejaké poznámky od Miša na usb. Technológiu nemám vobec, neviem od kiaľ sa budem učiť. Ale už je najvyšší čas začať niečo robiť. Naučila som sa zatiaľ 8otázok zo slovenčiny. Ortoepia, sanskrit- doteraz si nemožem zapamatať tieto dve věci...večer som vybehla von, zapáliť si a tak...Večer som pozrela telku a šla spať.
_____________________________________________________________Nedeľa 13.5
Dnes je nedeľa. Áno správne...ale ja, aj tak idem do školy. Teším sa. Naozaj. Uvidím moje detičky, uvaríme si kávičku, pofajčíme, teda dúfajme že aj niečo urobíme, lebo nemám už toľko času ako pred týždňom. Máme na to už len zajtrajšok-teda pondelok. V utorok má byť inštalácia, streda inštalácia, štvrok obhajoby a v piatok vernisáž. Musíme sa ešte dohodnúť na občersvení na vernisáži, kto urobí očká alebo čo. Kto nám odvezie výtvory do galérie. Či mi zviažu book do hrebeňovej vazby (fuj fuj fuj). Třeba doriešiť aj to kde sa pojdeme po tomto všetkom opiť. Za presne dve hodiny odchádzam do školy.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
11. 10.októbra 2023 16:19
ako si dopadla?
Napíš svoj komentár