Ráno sa zobudím, vycikám, umyjem, najem, oblečiem, zapálim si,. Vychádzam z domu, zamykám, otváram bránu a vstupujem na ulicu smerom na zastávku.
Nastupujem do autobusu, kupujem si lístkom, sadám si na staré známe miesto pri okno.
Pozerám sa na tú cestu už po milióntykrát, už ju poznám naspamať a viem presne kde je zákruta, či hrboľ.
Vystupujem z autobusu, znova si zapaľujem nech mi dobre vydymí dzobák, zase idem po starej známej ceste.
Už ma to nebaví. Robiť všetko dookola, každý deň. Stereotyp, ktorý ma už prestal baviť. Sila zvyku.
Ohraná pesnička, ktorá mi lezie už krkom. Chcela by som ju zastaviť. Stopnúť a už nikdy nepustiť.
Konečne sa to zastavilo. Až na dva mesiace. Potom ten hnusný zvyk príde znova a ja budem bezmocná, lebo s tým nebudem mocť robiť nič...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
leka
30. 6.júna 2011 16:29
Skus teda nieco pomenit...napriklad chod do skoly peso (behom), byciklom
2
rada by som niečo také urobila ale nedá sato. mám to až príliž ďaleko na to, aby som si dovolila ísť pešo alebo n bicykli 8 kilometrov je len 8 kilometrov.
3
8 km sa v pohode dá zvládnť na bicykli ja som to mal na strednú 10km a dal by som sa na to bez problémov, ale mne stereotyp nevadí
Napíš svoj komentár