Plný nenávisti sa obzerám vôkol seba, a s úsmevom hľadím na svojich rytierov, na svojich bratov, ktorý verné bojovali a bojujú po mojom boku. Ale i so zármutkom pozerám na mrtvolu svojho rytiera, ktorý padol v tejto bitke. Pri ňom je zabodnutá kopia, ktorú som mu daroval za oddanosť a vernosť. So zármutkom hľadím na jeho bezduché telo i na jeho kopiu a v mysli mi prebieha myšlienka, že nie je sám čo sa teraz plaví po rieke do večného raja.
Moja nenávisť pri pohľade na rytiera rastie, a túžba po nepriateľovej krvi je ešte väčšia. Ale nenávisť sa otupí v moment, keď sa pozriem za rieku, ktorá delila moje vojsko, od nenávideného kráľovstvá. Za rieku, ktorá z neznámeho dôvodu už ukryla pod svoju hladinu nejedného môjho bojovníka. Za riekou sa vznášala bytosť, krásna bytosť.
Bol to anjel. Anjel, ktorý ma nútil si dať dole svoju zbroj, ktorý ma nútil odhodiť meč celý od krvi. Anjel, ktorý moju nenávisť otupil natoľko, že som chcel prekročiť rieku a dotknúť sa ho. Ale nemohol som. Videl som čo v rieke zabilo mojich bojovníkov. Boli to sirény,
ktoré i mňa volali a sľubovali, že sa mi nič nestane. Hovorili, že nech len kľudne vkročím do rieky a ony mi pomôžu na druhú stranu. Neveril som im, ale chcel som ísť k anjelovi, dotknúť sa ho. Natiahnuť ruky k nemu a držať ho pevné v náruči.
Zhodil som svoju prilbu, nechcel som už skrývať svoju tvár, najme nie pred ním. Prešiel som okolo mrtvého rytiera, na ktorého som predtým so zármutkom hľadel. A teraz bez záujmu som prešiel okolo neho. Natiahol som ruku. Ale nie preto aby som sa dotkol anjela, ale aby som chytil kopiu, ktorú vzápätí hádžem smerom k anjelovi. Sirény kvíliace od bolesti zmizli v hlbinách rieky. A anjel ktorý ma svojou krásou otupil, padol prebodnutý na zem.
Prekročil som rieku bez obáv a pristúpil som k bytosti, ktorej krása sa vytratila v momente ako ju prebodla kopia. Bola to lož, ktorá ma mala zabiť, a teraz ukázala svoju pravú tvár. Démon, ktorý sa vydával za anjela. A až teraz ukázal svoju pravú tvár. Až teraz po smrtiacom údere ukázal, kto je v skutočnosti. A jeho pomocnice sirény padli s ním. Vytiahol som kopiu z jeho hnusného tela. Otočil sa k svojím bojovníkom a so znovu zapáleným ohňom v očiach som na nich skríkol:
....Bratia, to čo je za riekou je klamstvo. Tak ho spáľte v plameni pravdy !!!!........
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
petrush
16. 4.apríla 2008 21:08
Nooo.... vystihol si to presne...
2
Super super super... opäť jeden z výborne napísaných a ukázaný jeden dôležitý fakt - NIE JE VŠETKO ZLATO ČO SA BLYŠTÍ... je to pravda.
3
noo bude to pokracovanie, alebo vtedy si to len zakecal, aby som si nemyslela??
Napíš svoj komentár