Hmmm...ako som povedal, som späť v meste,na námestí pri lavičke, kde si rád sedávam a čítam noviny,alebo sa len tak dívam po ľuďoch a premýšľam o nich. A niektorí ma vážne pobavili,malý chlapec nechtiac vrazil do starej pani,a ta na neho kričí,akoby ju skoro zabil.Potom starká si ide po chodníku a sleduje párik ako sa hádajú a nič nepovie,akoby sa dalo čakať. Chalan vylepí holke a odíde preč, bez toho, aby sa vôbec pozastavil nad tým čo práve urobil. Dievča pri plote do parku plače, a ľudia okolo nej chodia, akoby bola vzduch. Asi čakáte, že pôjdem za ňou a budem ju utešovať, ale nešiel som. A aj prečo? Holka zdvihla mobil, zavolala na nejaké číslo a o päť minút tam mala nejakého rytiera, ktorý ju utešoval a bozkával. A holka na to vzápätí s úsmevom na tvári odišla ruka v ruke so svojim rytierom. Takže happy end, s trošku zamotaným dejom...Čo už, to je život. Jeden veľký chaos, kde sa ľudia stretávajú a iný rozchádzajú. A je len na nich či ich ten chaos pohltí,alebo z neho vytvoria svoj nový krásny svet.
Nooo oki,takže som videl menší chaos.Ale ako tak premýšľam, dlho tu na lavičke neostanem. Je zima,a veeelka...Brrr, tak som radšej zvolil miesto svojej seance v blízkej kaviarni. No,ale dnes to nebude jediná zmena, dnes nebudem čítať noviny,ale list od niekoho, ktorý som našiel na stole v izbe.
....Dobrý deň...pozdravil čašník...vybrali ste si niečo?
....Dobrý, áno poprosil by som si jednu kávu americane...
....Budete si k tomu prosiť i niečo na zapitie? Káva americane je velmí silná káva.....
....Áno dal by som si k tomu, i mineralku pelegríno, a keď môžem poprosiť, tak i kúsok citróna...ďakujem..
Čašník odišiel,a ja rozmýšľam či si počkám na kávu,alebo nedočkavo otvorím ten list.Hmmm, počkám na tu kávu....
Tak čašník mi podáva kávu,v momente keď odchádza otváram list.A začínam čítať...
Ahoj Faerthes... Viem, že keď čítaš tento list určite rozmýšľaš nad tým kto ti ho posiela a prečo...
(človeče, ty si predpovedal moje momentálne myšlienky)....
Nie je dôležité, kto som ,ale prečo ti posielam tento list.Verím, že sme sa stretli, a verím, že to nebola náhoda...
(Hlavou mi prebehlo, že nič nie je náhoda).....
Ale dosť bolo oplietačiek okolo nášho stretnutia. A začnem tým čo som ti chcel vlastne týmto listom povedať.
Nebol som nijaký anjelik, mal som nejakú zlu skúsenosť s ktorou som sa nevedel vyrovnať, a robil som somariny typu, akcie pomaly každý druhy deň,s kámošmi vytrvale nasávanie toho najtvrdšieho alkoholu, oblbovanie holiek, a aj časté bitky....
(hmmm, každý máme iný spôsob vyrovnávania sa so zlými skúsenosťami,som si zamrmlal)...
A to sa dialo i v ten osudný večer. Bol som v jednom podniku, a ako vždy nasával som s kamošmi ako o život. Ako som bol už pod parou, videl som jedno nádherne dievča, na ktoré keď som pozeral,doslova mi prebehlo hlavou ako si s nou v tu noc užívam.Kamošoví hovorím, tak tu čaju dnes budem mať a ju zriešim natoľko, že nebude ráno vedieť vstať. He he, tak jdi ty kanče, hovori kamoš.
A ja som šiel, za ňou. Keď do mňa niekto vrazil v kapucni, otočil som sa k nemu a mu hovorím: ...Mám ti kurva nalomiť xicht debile?...
Týpek nič nepovedal,len sa otočil a zrazu zmizol. Tak som ho neriešil, ale trošku mi v hlave vrtalo, že i keď som sa mu pozeral do tváre, nevidel som mu ju. Ale po chvíli som to prestal riešiť. A išiel za svojim.
Bola perfektná, dlho ju netrebalo prehovárať, dala si so mnou par pohárikov, ako si asi vieš domyslieť, chcel som ju opiť aby bola povoľnejšia....
(Typická chlapská taktika,smejem sa po prečítaní toho úseku a odpíjam si z kávy)....
Už keď bola trošku viac opitá zavolal som ju tancovať, nejaké tie tance,telo o telo,a zase späť k baru na par poharíkov. A už to šlo, menšie bozky a z nich už začínali i tie vážnejšie. Keď tu zrazu ma niekto chytí za rameno a surovo otočí k sebe. Po otočení som uštedril peknú ránu od nejakého lysého maníka.Pričom na mňa nadával,a kričal čo robím s jehou čajou.Ranu som mu opätoval,a potom som mu chytil hlavu a uštedril uder o bar. Chlapík,to nevydržal a klesol k zemi. Akoby som nemal dosť odtiahol som záchod, kde som ho chcel doraziť. Ako ho tak ťaham,tak si všimnem ako z davu ľudí ma pozoruje ten podivín v kapucni. Ale mal som ho, vieš kde.
Nooo,ale svoj plan som nejak nedokončil, keďže dobehli vyhadzovači a pekne ma tam zbili. A akoby nestačilo, dali mi o to viac, lebo ako som neskôr zistil, ten lysí manik bol ich kamoš z posilky. Ako ma tam tak mlatili stihol som zazrieť ako tí moji "kamoši" zdrhli. Pekní kamoši,čo povieš?...
(hmm...ako sa hovori v núdzi spoznáš priateľov)...
Po tom masakry ma vyhadzovači vyniesli na parkovisko a hodili do trávy ako nejaké vrece. Trvalo mi dlho možno i hodinu dve,kým som začal vnímať. A bol i pokus o vstatie,ale nadarmo...Až po dlhej chvíli som bol schopný sa postaviť na nohy
A ako iróniou tam stal pri mne ten typek v kapucni.Tak sa ho pýtam: ...Zase ty? Čo do pi...nestihol som dopovedať svoju myšlienku,lebo v okamžiku som pocítil mrazivý chlad v bruchu. Týpek sa ani nezohol ani o nič nepokúšal. Len sa surovo otočil a odišiel. Chytil som to chladive miesto. Mal som tam nôž.Dlho netrvalo a opäť som sa spadol na zem,držiac sa za nôž. Sledoval som ako týpek v kapucni odchádza ani sa neobzrel.
Od vtedy si nič nepamätám,len to ako som sa prebral v nemocnici. Pri mne sedelo nejaké neznáme dievča,a celé šaty malo od krvi.
Aaaaa...už ste hore? Vo dverách stál tučný chlapík v plášti, pravdepodobne to bol doktor...Ako sa cítite? pytal sa ma,dosť hlúpa otázka, keď pomyslím, že mam v bruchu dieru....
Je mi zle,a som strašne oťapený.....
Noo to je logické po tom čo sa vám stalo, ale môžete byť šťastný, že stoja pri vás anjeli strážní, nebyť tejto slečny,ktorá vás našla a poskytla vám prvú pomoc,tak asi by sme ani my nestihli vás záchrániť. Pozeral som na tu holku,vyzerala vážne ako anjel, ktorý zletel z neba ma zachrániť...A aj ona mňa pozerala aj so strachom,ale i s radosťou z toho,že už som hore.Aj keď ma nepoznala....
Verím, že teraz rozmýšľaš, že čo máš s tým ty spoločné. Vieš dávno pred tým všetkým som už nevedel čo,kde a ako robiť. Tak som len tak zo srandy došiel ku veštkyni. Tá mi povedala, že môj starý život plný trápenia zoberie so sebou do pekla samotný démon trpiacich duší aby nový mi doniesol samotný anjel z neba. Neveril som tomu, ale pri pohľade na ten nôž som uveril,že to nebola náhoda ,a že čo povedala veštkyňa, bola pravda. Na rukoväti noža bol krásne vygrávirovaný obraz démona resp. jeho tvár s krídlami anjela.Jednej kamarátke som porozprával všetko, a ona povedala, že na jej školu chodí chalan čo mal zapaľovač tiež s takým gravírom,a že jej už pomohol, keď už všetko vzdávala. Hovorila o tebe Faerthes. Tak som ju poprosil,aby ti dala tento list.
Viem čo si myslíš už teraz, ale nechcem ťa obviňovať z ničoho,chcem ti poďakovať. Neverím, že si démon,ale verím ,že si zberateľ utrápených duší. Verím,že to nebola náhoda. A ďakujém, že si zobral tu mojú starú skazenú dušu,aby si dal možnosť mi stretnúť sa s anjelom, ktorý mi dá novú lepšiu.Teraz ako tak sedím a píšem tento list,a sledujem svojho anjela ako si pokojne leží na posteli, chápem všetko.Chápem, že všetko ma svoj zmysel,a už viem Že čo sa ma stať sa stane....ďakujem
Hmmm...pekný list..škoda, že ja som nebol ten týpek v kapucní.Necitím sa ako maniak s nožom. Ale možno to ma súvis so mnou, i keď sa necítim ani ako zberateľ duší či ako si ma nazval, keďže sám mam utrápenú dušu...
No oki,dopijem kávu, už i tak je studená a pôjdem si po svojom...
Ako som dopil kávu pomyslel som na to,že mal by som niekoho navštíviť,skôr než odídem..
Tak stojím pri hrobe lásky, ktorú som stratil...premýšľam o všeličom,ale najme o tom liste,a o tom, že kto som...som vážne ten zberateľ? A prečo som sa tak zmenil? Prečo som ja ostal tu sám bludíť tou tmou? Tmou, ktorá ma zmenila v to čo som. Z očí mi vytiekli slzy. Jednou rukou som si utrel,a v druhej som držal nôž. Áno,tak ako som ja starú dušu zobral tomu chlapcovi,tak i mne ju zobrali.Ale nenašiel som svojho anjela.So slzami v očiach kričím na tích hore,nadávam im,a preklínam. Prečo,prečo pýtam sa dookola. Už som bol odhodlaný si zobrať život, i dážď začal ako na povel liať,akoby chcel moje slzy a krv zmyť z môjho tela i z hrobu,ak by naň dopadali kvapky či slz alebo krvi.
Už som mal nôž na srdci,keď tu počujem stonanie. Prv nechápavo rozmýšľam,či sa mi to zdá alebo či vážne to počujem.Ale stonanie pokračuje. Tak sa obzriem za hrob,z tade to stonanie vychádza.Keď sa pozriem na to miesto,vidím malé šteniatko,ako kríva.Odhodím nôž a nakloním sa nad šteniatko.A ty čo tu robkáš havo? Zobral som maličkého pod bundu a pozrel sa či nemá nejakú známku.Mál a bola na nej i adresa..Tak ty si sa stratil maličký,s úsmevom hovorím hafanovi, neboj odnesiem ťa domov.Potom som sa postavil pozrel na hrob a pochopil. Naklonil sa nad náhrobný kameň a pobozkal. Už rozumiem,ty si si vytvorila svoj raj z chaosu tam, a ja si ho musím vytvoriť tu. Ďakujem...Poslednykrát som pohladil hrob svojej lásky a s malým hafanikom som odišiel vytvoriť si svoj vlastný raj z chaosu....
Venované ľudom, čo si vytvárajú svoj raj z chaosu....Všetci sme súčasťou chaosu,a je len na nás ako si ho usporiadame
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár