- Jasné , že rušíš.
- Čo to ... robíš?
- Suším si vlasy.
- Na zemi?
- Je tak príjemne studená.
- Dáš sa kakauko?
- Nemám rád kakao.
- A také dobré kakauko s mlieškom a šlachačkou?
- Nemám rád kakauko a mlieškom. Nemám rád mlieško ani šlachačku
z mlieška.
- Tak sa suš. Suš sa. Ja prídem ... šak , ked dostaneš chuť prídeš.
- Nestačilo ti včera , zlato?
- Nikdy mi nestačí včera.
Včerajšia večera bola dobrá. Aj večer , aj noc aj , ked ráno
nie. Čo si bude klamať. Chlapec by mohol ... no nič.. Ja by som si.
- Si strašné hovädo.
- Mám ťa rád. Nepozeraj na mňa tak pekne , ked sa na mňa snažíš hnevať
prosím ťa.
- Mám na teba otázku.
- Dnes nemáme klobásky.
- Párky?
- Párky sú lepšie ako klobásky?
- Padajú ti oči. Ked nie je ani jedna klobáska tak by som si
aj párok dau.
- Tak jedna klobáska by sa našla.
- Dúfam , že čerstvá.
Pozerá sa na mňa vždy tak milo. S niečím ... S niečím. S niečím
pekným. Superlatíva mi moc nejdú. Ani opisovanie. Ale on ...
Ked on! Ach. Idem sa obliecť. Vyzliecť. Teda nie ja. My.
Fuf.
- Mám ťa rád ale jedna ved mi nesedí. Nejako sa mi sem nehodíš.
- Akože kam sem? Ved som ti kúpil gauč! Tak sa sem musím hodiť.
- Práve to som nemyslel. Myslel som sem. Akože celkovo sem. Pre
mňa je nepochopitelné ako rozmýšlaš.
- Ja by som povedau , že inak než ty. Ako každý. Pod , ideme.
- Kam?
- Ideme sa mať radi.
- Nemám ťa rád.
- Ja teba tiež nie ale nachvíľu by si sa mohol tváriť , že ma máš.
- Dobre.
Som divné zviera. Maj ma rád.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale posledné dve vety stáli za tie dve minúty čo si to čítala.