Mám rád tie dni, keď to nie je iba o inhalovaní šťastia, či vymazávaní z hlavy do žíl.
Proste si ľahnúť na mäkký koberec so slúchadlami na ušiach a nechať tóny síce melancholických, no epických a dušu hladiacich piesní rozpúštať sa na kojíšivo brniacom vnútri.

V tieto dni prehlušíte všetok ten hnev, strach a sklamnania. Nevnímate a sú vám ukradnuté nevyriešiteľné problémy ľudí okolo vás a všetky tie skurvené kolotoče neustáleho rozosierania si vlastnej psychiky pokusmi pomôcť ľuďom, ktorí vás nepotrebujú a nevnímajú ako podstatnú súčasť svojich životov je proste utlmené nečakane legálnym spôsobom.

Zrazu vám prestane vadiť neprítomnosť iných ľudí a niečo lákavé a chlácholiace vašu myseľ vám konečne dovolí nadýchnuť sa. Na chvíľu to naozaj vyzerá, že znesiete byť sám so sebou.

 Blog
Komentuj
 fotka
silanova  7. 10. 2012 13:30
áno..
Napíš svoj komentár