Iba tóny naozaj smutnej piesne potlačia to zviera,
áno tvoje zviera, ktoré sa snažíš vtlačiť do klietky,
Vytesni tvoje ja, nádej nikdy neumiera,
to iba ty si otvorený všetkým.

Si večný klamár a leštíš si svoje voskové figuríny,
ešte aj tvoji herci sú falošný.
Potlačené spomienky, túžby, hladné baleríny
tancujú na barovom pulte lejúc ti destilované sny.

Sú akurátne a ty vieš, áno ty vieš, že neukoja tvoj hlad,
tak ako oni vedia, že je to tvoja vina, že sú iba tekutina,
lacný destilát za pár šupov z tesca. Nemáš ich rád,
nič nemáš rád. Pocity ti ušli, ostala iba pani vina.
bratu, maj ma rád.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár