Úplne bezdôvodné pocity zaplavujú moju hlavu, je to ako by sa hrali na hladné ryby a snažili sa požrať všetky endorfíny.
A človek vie, naozaj vie, že je to s ním zlé keď hudba začne tíchnuť a neprehluší okolitý svet bez ohľadu na to ako nahlas sú slúchadlá.
Je to pozerať sa na vlastný život z inej perspektívy, takej viac televíznej, no na televízii, ktorá nezvláda všetky tie detaily vykresľovať a tak ich iba mení na šum namiesto dopriania vzruchov divákovi.
Koho to má vlastne baviť sledovať večne utekajúceho chlapca ? Aký má zmysel makať pre potešenie už otupených zmyslov, keď mu v hlave bezdôvodne vyčíňajú pirane ? Je to snáď nejaký ním vymyslený trest nadesignovaný na čo najefektívnejšiu elimináciu akejkoľvek radosti ?
Vlastný svet nepochopíš.
Nepochopíš vlastný svet.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár