spoluautorka je nausikaa3 nebudem predsa hanbu znasat sama. Bol raz jeden krtko, volali ho Prdko. Ryl sa v zemi vrtko, dal sa hladkať krotko. Bol však trošku divný, lebo prdel veľmi rád, cítil sa preto vinný, bo všade samý smrad. A tak si kopal tunel sám, v podzemí bol sebe pán. Vytvoril si vlastný krám, a predával do dverí trám. Raz však niečo stalo sa, Prdko skotúľal sa do lesa. Zastavil sa na pníčku, a začal si nôtiť pesničku: ... Prdko prestal, zosmutnel, na pníku začal kvitnúť kel. Zo zúfalstva zjedol ho a prd prestal trápiť ho. Krtko beží natešený, obšťastňovať svoje ženy. Otvoril si svoje krámy a zasadil do dverí trámy. Záchod 1 0 0 0 0 Komentuj