S kamarátmi som sa prechádzal po pláži a s úžasom sme pokukovali po okoloidúcich babenkách. Z času na čas niektorá sa za nami otočila a snažila sa komunikovať. Aj napriek našej snahe komunikovať pomocou rúk sa nám nepodarilo zistiť, kto to je a čo to chce.
Nešťastím sklamaní sme sa vybrali naspäť, keď zrazu sme začuli nežné ženské hlásky. Stretli sme naše šťastie, nádej, ktorá nás sprevádzala plážou, sen, ktorý večne sníte. Ako možno niektorí tušíte, stretli sme Slovenky. Aj tu sa potvrdilo pravidlo, že slovenské babenky sú najkrajšie. Zoznámili sme sa, bola to Lucka a Nika. S Nikou sme si hneď padli do oka, bola ako najjasnejšia hviezda v roji nekonečných hviezd na oblohe obklopenou nočným svitom tajomného mesiaca.
Bola noc, krásna a hlboká noc, avšak naša posledná. Prechádzali sme sa po pláži v závoji tmy zahalenou nevinnosťou. Naše kroky smerovali k moru. Nežne som ju usadil a sadol som si vedľa nej. Naše pohľady sa stretli a obaja sme sa usmiali. Cítil som sa ako v siedmom nebi, na nič som nemyslel. Sedel som s ňou na kameni pri mori a tichý vánok nám fúkal do tváre. Popri tom sme počuli ako vlny narážajú na kamene a vracajú sa späť do mora. Z diaľky nám v rovnakých intervaloch blikal maják. V tom sme na oblohe zazreli padajúcu hviezdu. Aj keď neviem, čo si želala, verím dodnes, že sme si priali to isté. Vtedy naše srdcia boli stratené v raji nekonečného šťastia.
Nič však netrvá večne a naše chvíle šťastia vystriedal pocit chladného vánku, ktorý nám oznámil nedokonalosť času. V našich očiach sa zjavili slzy a obaja sme sa lúčili s plačom. Rozlúčka je ako dážď, čím viac trvá, tým viac padne kvapiek. Naše spoločné chvíle vystriedal hlas rodinného príslušníka, ktorý nás bezcitne rozdelil.
Celú noc som nespal. Spomínal som, túžil som vrátiť čas. Spomínal som, ako mi hrýzla uško, ako sa mi hrala s vlasmi, spomínal som a nevedel som prestať. A najviac ma mrzelo, že sme sa ani poriadne nerozlúčili.
Láska neznamená hľadieť jeden na druhého, ale pozerať rovnakým smerom..
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
marttina
14. 7.júla 2009 10:24
pekne pises
Napíš svoj komentár