„Miláčik,si v poriadku?“ ozval sa Roberto ustarostene. Mal obavy. Vedel, že Linda je priam posadnutá svojím zovňajškom a nedokázal sa viac prizerať nato, ako si ubližuje, veď ju miluje nezávisle od toho,či má jedno kilo navyše alebo nie.
Linda bola sebavedomá žena s obrovskými zelenými očami,dokonale upraveným obočím,plnými perami a dôkladne vyžehlenými vlasmi. Nebol muž,ktorý by sa za ňou neobzrel. Vravievali jej,že sa podobná na Megan Fox. A poviem vám, mali pravdu. Bola to dokonalá žena, samozrejme ako každá žena mala svoje vrtochy, ale napriek nim bola vždy neodolateľnou a zmyselnou.
„Ehh,aúú!“ zjojkla Linda,keď sa konečne odlepila od hriešne drahej záchodovej dosky. Bodaj by nie,keď Roberto bol žiadaným architektom a popritom sa venoval svojmu koníčku. Bol burzovým maklérom. Aj táto práca ho zabezpečila až tak,že v Kristových rokoch bol už za vodou,pokojne mohol ísť na dôchodok a oddychovať. Ale našťastie,Roberto bol z iného cesta,mal horúcu krv a temperament priam z neho syčal. Mal napoly španielsky pôvod,kedže jeho otec bol Španiel. V deň keď sa narodil malý Róbert otec trval na tom,aby sa meno nieslo v španielskom „duchu“ a tak sa z malého Róberta stal Róberto. Róberto Mendéz. Temperamentný pološpaniel s hnedými očami, tmavými vlnitými vlasami, symetrickou postavou na ktorej sa jemne risovali tehličky. Bol pastvou pre oči.
Oblečení v obleku Armani podišiel ku dverám kúpelne,zaklopal,no nedočkal sa žiadnej odozvy a tak vošiel. Lindu našiel schúlenú v kĺbku ako sa krčí v bolestiach. Privinul si ju nežne k sebe ,ona ho objala silno okolo krku, a zo zatvorenými očami vnímala, ako rytmicky bijú ich srdcia. Robertovo,pretože sa úprimne bál o Lindino zdravie. Lindino bilo ako na poplach,bola si vedomá svojej chyby,no strach pred stratou Roberta bol silnejší. Napriek tomu,že bola vždy atraktívna bála sa, nechcela stratiť Robertovu lásku a tak robila,čo jej sily stačili,aby bola vždy pre ňho číslom jedna.
Linda si oprela hlavu o Robertovu pevnú hruď a v zápatí jej Roberto vzal jej drobnú rúčku do svojej mohutnej dlane a jemnulinko ju hladil,akokeby sa dotýkal porcelánovej bábiky. Uložil ju do postele,v talianskom štýle a po chvíli,ako zo seba zvliekol luxusný oblek,pridal sa k nej. Linda sa k nemu pritiahla, Roberto ju nežne oblápil okolo jej úzunkému pásu,zrazu ho ovládol pocit výčitok ,pomaly sa už aj rozvidnievalo ale pocit viny bol silnejší,rozmýšľal,ako by jej dokázal pomôcť. Odbornú pomoc istotne odmietne,prebleslo mu hlavou.
Linda cítila ,aké napätie lomcovalo Robertom ,preto sa opatrne obrátila a vtisla mu na jeho pery ten najsladší bozk.
V momente ju zalial ten pocit blaženosti,ktorý nikdy nezažila. Vyrastala bez otca. Detstvo prežila s mamou a dvoma staršími sestrami. Snažila sa byť vzornou dcérou,preto pomáhala mame s prácami,aby nebola na všetko sama.
No keď prišlo obdobie dospievania,prišli prvé lásky a sklamania. Vždy mala o mužoch zidealizované predstavy,kedže nepoznala ,aké je to mať otca /muža/ ,ktorý sa stará a chráni opačné pohlavie. Až pokiaľ nestretla Roberta,naraz v ňom našla všetko,čo hľadala. Brala ho ako otca,brata,kamaráta,milenca...
Potom,čo sa nasťahovala k Robertovi v očiach svojich priateľov klesla,vraj je len obyčajná , vychcaná suka. Mysleli si to právom,pretože medzi ňou a Robertom bol osemnásťročný vekový rozdiel a to je už vo viacerých prípadoch na zamyslenie,či je za týmto vzťahom alebo románikom ,ako to viacerí nazývali láska alebo iba skutočná vypočítavosť. Odpoveď poznali iba oni dvaja. A fakt,že sú spolu naznačoval tomu,že ani jednému z nich nič nechýba,preto bolo zbytočné niečo meniť...
Bolo niečo po pol siedmej a zrazu zazvonil Romanovi mobil.
„Prosím?“ ozval sa.
„Teraz ,nemôžem .“ zároveň mu nedalo si nevšimnúť podozieravý pohľad Lindy.
„Olívia,teraz naozaj nemôžem,prepáč – ozvem sa ti!“ nervózne dodal a zložil.
„S kým si telefonoval?“ nedalo to Linde.
„Ááále,iba kolegyňa z práce,veď to poznáš,blíži sa koniec mesiaca je čas fakturácie a všetci sú ako na ožoch.“ – povedal.
„Tak iba kolegyňa.“ Povýšenecky zopakovala Robertove slová a v zápätí odcupitala v béžovom saténovom župániku po Robertov kufrík,pričom sa nezabudla ladne zvrtnúť a rukou si prehrabla husté hnedé vlasy, spomedzi ktorých vynikala jej dokonalá manikúra. Červené nechty, ktoré Roberto vždy ocenil.
Roberto si ešte pred odchodom z domu,musel vymeniť kravatu,pretože Linda zhodnodila,že sa mu k obleku nehodí, a kedže Linda je veľká prieborníčka v oblasti módy,dal na jej slová.
Po chvíli opäť zazvonil mobil.
„Robertóó,tvoj telefón.“ zakričala.
„Roberto ,poď si ho vziať,niekto ti volá,asi to bude niečo súrne, počuješ ma?“ zvýšila hlas.
Roberto si zatiaľ odbehol na WC,nepočul Lindin hlas. Tak sa ho rozhodla zodvihnúť sama, pripravila si papier a ceruzku,ak by niečo mala odkázať.
„Prosím?“ ozvala sa anjelským hláskom.
„To bude asi nejaký omyl.“ zmráštila obočie.
„Asi ste si zmýlili číslo,Roberto,on, nemá žiadnu ....(pokračovanie v ďalšom dieli)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár