Taký ten vysnívaný, vymodlený. Ved viete.
Prišiel jeden,prišiel druhý, tretí...nikdy to nebolo to pravé "orechové".
Nezakladala som si na kráse,hľadala som krásu vnútra.
Jeden panovačný,druhý namyslený, a tretí sa vyžíval v bolesti.
Povedala som si,že taký ten rozprávkový ani neexistuje.
Útechu som našla v tých príšerne sentimentálnych knihách,v ktorých neriešite problémy, iba potiahnete nosom,utriete slzy nad tým,aké krásne to bolo.
Pozriete sa do zrkadla a hľadíte na seba ako mechom ovalení a hľadáte sa.
Zisťujete kto ste,čo chcete.
Kde je problém.
Keď by už bolo aj odhodlanie nastupuje strach.
Prišli kamarátky,spustili dlhé monológy,že pokiaľ sa s niekým nestretnete ,aký je v skutočnosti.
A ty si povieš ,ANO - dám sa na to.
Za stretnutie nič nedáš, ani nestratíš - môžeš iba získať.
Prepísala si s ním dlhé dni a noci...sedel ti dokonale,jeho názory,zmýšľanie -žrala si ho.
Prišiel deň D.
Plná očakávania si sa ho nevedela dočkať.
A BooM, bolo to tu...
Rozprávali ste sa dlho, a ešte dlhšie...
Rozhovory ako zo samým sebou. Chytilo ťa to za srdce.
Prišiel čas na prídavné mená ako milý,chutný,pozorný...áno,bol.
Skutočne priznávam.
Dokonca ma pobozkal. (Alebo aj ja jeho?!)
Len...
Nepocítila som nič, žiadnu extra náklonnosť,blízkosť, chvenie...
Iba obyčajný bozk ako ked mama pobozká svoje bábo,aby sa tak nebálo.
Ja mám výčitky,načo som ho bozkávala.
Ved bozky by mali znamenať nejakú nielen telesnú blízkosť.
On nás berie ako NAS.
Zaujíma sa, píše,volá...
No ja.
Ostávam CHLADNA. Ako LAD.
Nemôžem,neviem ho milovať, nemôžem cítiť jeho blízkosť.
Ja,taká rozumná,rozvážna v takej jednoduchej veci - stratená, priam zacyklená.
Hlava do dlaní nepomáha....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
22. 1.januára 2013 16:22
inak vieš, že tvoj nick je zle napísaný?
Napíš svoj komentár