Ty a tí,ktorí si mysleli,že som ľahká korysť.
Pre teba.
Pre vás všetkých.
Zabudni.
Zabudni na všetko.
Na mňa.
Na nás.
Na chvíľe,keď si mi držal ruku a do očí odriekal svoju nehynúcu lásku.
Na slová,ktoré si vypustil z úst,že som iná. Iba tvoja.
Zabudni na klamstvá. Nechaj ma žiť. Pusti mi ruky nech vzlietniem. Až ku hviezdam. Mojim hviezdam. Nech môžem v tichosti a bolesti polievať trávu trpkosťou mojich sĺz. Nech môžem nariekať nad tým,čo sa malo a nestalo sa. Nechaj ma tak...
Že som ťa chcela zmeniť. Chcela som od teba tvoju lásku. Nie telo.
Chcela som teba - muža. Môjho ochrancu.
Toľko rokov. Toľko trápenia.
Bolí to. Tak veľmi.
Čochvíľa vzlietneš.
Nebudem ťa prosiť.
Nebudem plakať.
Odíď. No predtým chcem pocítiť pevnosť tvojho objatia. Naposledy.
Len sa prosím neotáčaj. Leť rovno. Nevracaj sa do minulosti.
Nechaj ,nech jarný vánok odnesie všetky krásne spomienky na nás...
Odpusť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár