A aj napriek tomu,že ma posledné dni sprevádzalo iba Zúfalstvo a Bezdnádej, dala som im zbohom. Dnes ráno.
Aj keď som nemala najmenšiu chuť sa usmievať na tento svet a duplom sa mi nechcelo ísť do práce, prekonala som sa. Usmievala som sa a cítila som sa zázračne,šťastne. Áno,nikdy by som nepovedala,že v spoločnosti ľudí sa dokáže moja nálada zmeniť na nepoznanie. A som im za to vdačná. Veľmi.
Dneska je zo mňa optimista a pozitívne mysliaci človek.
A to aj preto:
...že svieti slnko, je prijemne teplúčko a mám pocit ako keby som bola na lyžovačke...
...že je moja rodina šťastná, a ja im nemusím kaziť náladu svojimi problémami...
...že ma v práci potešili,lebo uvažujú nad povýšením a kvitujú moju zanietenosť a vytrvalosť...
...že už dnes mám o niečo krajšie kľúčne kosti a pekné lýtka...
...že aj keď niesom pre seba dokonalá,ľudia ma neodsudzujú tak,ako ja seba...
...že sa môj zdravotný stav zlepšil, a rany sa hoja...
...že aj moje duševné zdravie sa dáva do normálu,lebo sa nemieni trápiť nad niekým,kto sa nadomnou netrápi a som mu ľahostajná...
...že mám nadalej po všetkej nepriazni osudu postaviť sa na nohy a bojovať ďalej za to,čo naozaj chcem...
Teraz ak dovolíte,idem si dať ľahký obed,a potom si sadnem za knižky a budem húževnato pracovať na svojej lepšej budúcnosti,aby som bola raz na seba hrdá.
Milujem sa a posielam si pusu,pápáá
Pekný deň aj vám všetkým ,ktorý ste sa unúvali prečítať moj výlev duše.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár