Druhý mi dáva ponuky na spoločnú noc.
Tretí je môj šéf a provokuje ho moja odmeranosť, pretože zvyčajne mu všetky brigádničky ležia pri nohách...
Kamošky mi diktujú s kým sa mám dať dokopy.
Rodina sa ma vypytuje kedy si konečne nájdem chlapa.
Nech sa nikto na mňa nehnevá, ale všetko mi už riadne lezie na nervy. Priznávam, mám svoj vek a nejaký vážny vzťah by už konečne mohol byť. Ale keby to na mňa nedolieha z každej strany tak by mi moja osamelosť vôbec nevadila.
Čo mám robiť, keď mi je najlepšie samej? Kým iné baby chodia večer piť, ja si radšej pozrem v pohodlí domova film alebo si prečítam knihu. Keď oni idú cez deň na prechádzku s frajerom, ja sa prejdem so psom. Kým oni mi básnia o hodinovom romantickom milovaní, mne sa dvíha žalúdok.
Ano, predstava, že nájdem niekoho, s kým mi bude maximálne super je krásna. Ale naozaj sa mi nechce niekomu sa vnucovať a potom sa sklamať, ako to pri mojom šťastí býva, alebo sa zo zúfalstva hodiť do náruče prvému ktorý prejaví záujem.
Aj tak som príliš sebecká a vraj aj "neskrotná".
Ja si len myslím, že sa proste neviem zamilovať.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
inversi
1. 9.sept. 2014 21:47
Myslím, že tak ako si spokojná so sebou tak to okolie cíti a reaguje na tieto podnety. Najprv buď spokojná a potom príde všetko samo. Skúseností zo života máš myslím dosť. Z textu cítiť vyzretosť.
Napíš svoj komentár