Každý z nás má rád rôzne veci. A tieto veci ktoré máme radi, si doprajeme pomerne často. Až sa nám znechutí. Takouto vecou bola pre mňa horalka. Horalky. To je jedno...Milovala som ju...jedla som ju každý druhý deň...a nevedela som sa jej nabažiť...Teraz? Vidím obal Horaliek a dvíha sa mi žalúdok..
Dobre, ako vždy až po istom úvode prejdem k pointe. Ktorá sa skrýva v otázke, či sa toto isté môže stať aj s ľuďmi...s kamarátmi, či láskami. Osobou nám veľmi blízkou. Je možné, že keď si dotyčného doprajeme priveľa, omrzí nás? Je možné, že sme s osobou napríklad rok a potom zrazu si nemáme čo povedať, lebo namiesto dobrých vecí si pomaly začneme všímať aj príchuť arašidov a nie práve tej najkvalitnejšej čokolády...už neberieme človeka ako celok ale ako oblátku, náplň a polevu...Obal si už dávno nevšímame, ten poznáme...ale naozaj nám to môže prestať chutiť aj po rokoch dennej konzumácie?
Vezmime si to tak, že každá jedna vec na tomto svete tak môže dopadnúť. Jeden šport nás nebude baviť naveky v jednom tíme s tými istými ľuďmi, jedno jedlo by sme nezniesli ani 3-krát do týždňa tak..ako je možné, že niektorí ľudia vydržia s iným celý život? Že existujú páry ktoré sú spolu 50 rokov a z toho spolu neboli len pár dní a stále si majú čo povedať. Sú kamarátky ktoré sa stretávajú pravidelne od strednej a stále sa majú na čom smiať. Neviem ale pripadá mi to tak, že s ľuďmi je to inak ako s jedlom alebo filmami. Možno znie hlúpo že som sa vôbec snažila prirovnať to ale.. ľudia nás neomrzia. Ľudia sa menia.
A tak, ako Horalky sa nikdy nezmenia lebo už by to neboli Horalky, tak sa človek mení každým dňom. Každou skúsenosťou je iný. A tak prichádzame o priateľstvá. Aj o to najsilnejšie priateľstvo môžme prísť keď sa jeden z nás zmení. K lepšiemu alebo k horšiemu. Možno sa naše cesty opäť niekde stretnú s tým, že si budeme navzájom vyhovovať ale to nieje isté. Práve preto existujú spomienky..aj keď sa niečo zmení, pominie, spomienky nám zostanú. A ak sú naozaj krásne, nikdy nezabudneme.
Prosím, nerobte si z priateľov Horalky. Pretože ani len ten keksík znova rovnaký nenájdete tak, aby vám znova úplne vyhovoval
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
okay
23. 5.mája 2010 11:00
Ja so svojim najlepším kamošom to ťahám pomaly už na deviaty rok, a neviem si ani predstaviť svoj život bez neh
Napíš svoj komentár