Poznáme ten pocit, keď sa celé šťastné rozbehneme zo školy a ON nás tam čaká. Po dni v škole zinkasujeme ako odškodné sladkú pusu a objatie. Svet je tak krásny. konečne sa môžme na každého vykašlať a máme pocit bezpečia..veď čo sa nám môže stať? Prídeme domov, najeme sa a bežíme von..prechádzame sa za ruky, smejeme sa, bozkávame sa..hodiny nám prejdú ako minúty a my zaspávame. nemyslíme na nič iné len na to, ako nám chýba a keď príde SMS obsahujúca slová vyznania lásky, začervenane ju ukazujeme kamarátkam...

Je to naozaj ale to, čo každá žena potrebuje? Je naozaj pravda že sa nezaobídeme bez týchto rituálov?

Minule sme boli so školou v Laskomerskej doline pozerať sa na nejaký záťah policajtov a skončili sme asi o 12-tej. Do pol 4 som mala čas, keďže až vtedy som mala volejbal v škole. Patrím k tým dievčatám, čo majú priateľa (už viac ako rok a pol a tak som v podstate nevedela, čo robiť keďže som zvyknutá, že po mňa príde po škole a ideme domov. No tentokrát to bolo inak. Majka (chodí so mnou na volejbal a je to moja spolužiačka-jedna z najlepších kamarátok) ma presvedčila aby som s ňou zostala. Najprv sme šli na obed, neskôr do parku ešte s pár babami. Ony si zapálili a nekonečne sme sa smiali...na chlapoch Viedli sme konverzácie, aké s ním viesť nemôžem. Neskôr sme sa vybrali do jedného klubu tu v BB na námestí... Keď všetci odišli, ja a Majka sme sa vybrali do Roosveltovej nemocnice (Majča musela ísť na rehabilitáciu). Prešli sme celú nemocnicu ( jej podzemné časti kade sa vozia mŕtvoly) a nakoniec sme sa asi 20 minút smiali na tom, že sme v úplne inej budove. Ako-tak sme trafili, rehabilitácia jej skončila a my sme mali ešte stále pol hodinu. Pobrali sme sa teda smerom ku škole a rozhodli sme sa zobrať to skratkou cez Belveder, kde sme našli hojdačky. Samozrejme sme sa rozbehli priamo k nim, naraz sme si začali spievať tú istú pesničku a bolo nám fakt super...Nakoniec sme sa presmiali aj celý volejbal....

Pointa príbehu je v tom, že som sa skoro po dvoch rokoch zabávala s kamarátkou. Už som pomaly zabúdala na to, aké to je. V pohode komentovať Patricka Dempseyho (síce môžem aj pred ním, no cítim sa ako krava) a kecať o Gossip Girl a cítiť sa...tak super.. baby ktoré majú chalanov sa zvyčajne vykašlú na svoje kamarátky..a všetci okrem tých báb to vidia, no len ony si to nikdy nepripustia. Veď kamarátky to musia chápať že? Nemusia...Pretože je asi 50000% šanca, že vás chalan sklame skôr ako kamarátka. Kamarátky nás poznajú najviac..pred nimi predsa nechceme vyzerať sexi a ony vidia to, čo my nie..

Možno síce každá žena potrebuje svojho Edwarda, no najprv potrebuje svoju Mirandu, Samanthu a Charlotte, možno Blair či Christinu..jednoducho niekoho, s kým vytancuje hnev na svojho priateľa alebo niekoho, s kým sa môže poradiť či len ona vníma istú situáciu tak a tak..

Môj názor? Milujte chlapov ale na svoje kamarátky sa nevykašlite...lebo ich budete potrebovať vždy..VŽDY

 Blog
Komentuj
 fotka
ironic  6. 5. 2010 19:55
platí to aj opačne
 fotka
fearprincess  6. 5. 2010 19:57
hej to je jasné proste to platí v každom vzťahu..ale zase netvrdím že je dobré keď na seba dvaja kašlú.. len to, že niekedy je fajn byť s kamošmi
 fotka
diduska125  6. 5. 2010 20:15
Krásne a pravdivé
 fotka
radulik7  6. 5. 2010 20:20
suhlasim s tebou
 fotka
lussatko  6. 5. 2010 20:24
jaaaaaaaj... na 1 000 000% suhlasim s hore uvedenymi vecami, a super blog
 fotka
loveprincess  6. 5. 2010 20:25
ak toto myslis uprimne tak som na teba hrda vazne..je to krasne napisane vidis ze to ide aj bez tych chlapov
 fotka
jaro1991  6. 5. 2010 20:29
neuveritelne rozumny blog, ked vezmem ohlad na vek, sa mi zda priam genialny, a az priliz rozumny



Ja si myslim, ze potrebujete Edwarda, tak isto ako my potrebujeme Bellu, ale az vtedy, ked mame aj kamaratov, s ktorymi si rozumieme, a ktorych mame radi.
 fotka
eifell  6. 5. 2010 21:33
skveleee..
 fotka
vladkyna  7. 5. 2010 15:14
Ja som si to tiež rau tak uvedomila nedávn
10 
 fotka
necrell  7. 5. 2010 17:37
...mile
Napíš svoj komentár