Nenamaľovaná, strapatá, oblečená v pyžamku, na nohách ružové ponožky, nos červený a oči opuchnuté a ležkám si na gauči a nariekam, prečo je svet krutý. Zrazu niekto zaklopal. Oco bol pochopiteľne už doma, boli 4 hodiny poobede. Bol na balkóne a klopanie nepočul. Skúšala som na neho aj kričať, no v mojom momentálnom stave to znelo asi ako potápajúca sa topánka. A tak som sa postavila, samozrejme som sa odmietala vzdať tepla mojej periny. Omotala som si ju okolo tela a pobrala som sa otvoriť. Táto cesta mi trvala vďaka nekonečnej bolesti hlavy asi 10 minút, no konečne som sa pozrela kukátkom že kto otravuje. Zbadala som dvoch chlapíkov v čiernych oblekoch s kravatami ako nedočkavo skúšajú zvoniť na zvonček pri dverách, ktorý som rodičom kázala vypnúť vzhľadom na moju pretrvávajúco zvýšenú teplotu a bolesť hlavy...
Pousmiala som sa a uvažovala som, čo im poviem skôr než sa dostanú k slovu. Vedela som to, sú to jehovisti. Oni totižto zvyknú zvoniť a lákať nás po domoch do ich radov. Prevrátila som očami a už som sa vážne skoro rozosmiala. Mala som totižto pripravenú perfektnú vetu.
Otvorila som dvere a oni prekvapení, že je niekto doma a zarazení mojim vzhľadom nestihli zareagovať. "Nie, nechcem byť jehovistka!" zvolala som s pohľadom naznačujúcim moje rozhorčenie nad tým, že ma otravujú a zabuchla som dvere. Už som bola celé dva kroky na ceste preč od dverí, keď v tom znova zaklopali. Troška drzosť! pomyslela som si a znechutene som otvorila dvere že prečo to nevzdali. No tentokrát ma odbili oni.
"Dobrý deň, my sme z T-comu. Je doma pán K**** (meno môjho oca "
spýtal sa ma jeden z nich milo. Neviem síce, ako dlho som sa na nich pozerala so spadnutou bradou až som sa otriasla a otočila som sa. V kuchyni stál oco a mal perfektný výhľad na môj výstup. Medzičasom prišiel z balkóna. Veľmi ťažko zadržiaval smiech až sa nakoniec rozosmial. A aj sa veru smial. najprv sa smial s pánmi z T-comu, potom to prikrášlene opisoval mame, s tou sa smial, nezabudol to povedať každému, s kým sa stretol...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elfer
6. 5.mája 2010 21:56
To sa stáva... ako sa hovorí, "myslenie je základom omylu"
3
Stáva sa
Mňa už jehovisti nenavštívili niekoľko rokov, takže ak niekto zvoní, nemyslím, že sú to oni, ale jedno obdobie chodili niekoľkokrát do mesiaca, tak som vtedy bola aj v rozpakoch či sú to oni a mám sa tváriť, že nikto neni doma alebo je to niekto iný
Stáva sa
Mňa už jehovisti nenavštívili niekoľko rokov, takže ak niekto zvoní, nemyslím, že sú to oni, ale jedno obdobie chodili niekoľkokrát do mesiaca, tak som vtedy bola aj v rozpakoch či sú to oni a mám sa tváriť, že nikto neni doma alebo je to niekto iný
Napíš svoj komentár