Felix: Nahliadam, že ľudia sú poväčšinu slabí, smiešni, vedení pudmi a mravnosť považujú vo svojom vnútre len za sekírovanie

"Máme radi ľudí, ktorí povedia priamo, čo si myslia. Za predpokladu, že si myslia to isté čo aj my." Originálov svet trestá. Človek ako rastie a začína vnímať svet, hoci len naivným, jednosmerným spôsobom, čiže spôsobom, aký nám náš devätnásť rokov starý rozum dovolí. Vytvárame si obrazy a tvoríme film, ktorý je ako zo štyridsiatych rokov. Čierno-biely, nekvalitný a miestami neúplný príbeh.
Jeden múdry človek mi raz povedal, že ľudia sú stádo. Naozaj? Naivne som si predstavil mužov, ženy, deti so zvončekmi v krku, ako behajú na poli. V skutočnosti sa tým chce povedať, že stačí iba jednému dať zvonček na krk, a ostatní si ho tam dajú sami.
Úvodom spomenutá nenápadná veta, že originálov svet trestá, je mi blízka. Skrýva sa za ňou množstvo trpkostí a hrozných chvíľ, ktoré som vytrpel. Snažil som sa byť originál a nebyť "do počtu". Ľudia, ktorí vidia zmysel vlastného bytia len v alkohole, ženách, čiže stádo vedené pudmi, sú mi cudzí.
Pýtam sa seba, či sa mi to oplatí. Či sa mi oplatí zachovať si vlastnú originalitu, keď viem, že budem musieť čeliť stádu hnaného živočíšnym vnútrom.
Keď tak opatrne naznačujem a spomínam na hrozné dni, kedy akoby pól rovnováhy dobra a zla sa vychýlil, usudzujem, že je zbytočné čakať na zmenu, ktorá by umožnila originálom pokojné žitie. Veta Karla Havlíčka, že svet vždy bol rovnaký a že sa vôbec nemení mi odpovedá na otázku, v ktorú som už len s chabou nádejou dúfal.
Možno keby som mal viac rokov a získal viac skúseností, mal by som širšiu perspektívu a racionálnejšie vyjadrenie svojho pocitu, ktorý ma veľmi bolí, pocit a fakt, jediný fakt, na ktorý som sám prišiel. Aj keď viem, že je málo pravdepodobné, že dosiahnem také kvality, aké majú ľudia, ktorí nám za nás otvárajú oči, ľudia a osobnosti ako Kant, alebo Nietzsche, viem, že nikdy sa nestanem členom ľudského stáda.
Rozhodol som sa, že nechcem žiť a umrieť pre niečo veľkolepé. Svet nepotrebuje hrdinov! Mojím jednoduchým cieľom je pokorne žiť. Nechať stádo stádom a vo vnútri svojho ja sa rozprávať s Jozefom Makom.
Myslím si, že neustály kontakt s ľuďmi je síce nevyhnutný na prežitie, ale mám pocit, že ľudí je veľmi málo. Každý, kto už nejaký ten čas prežil vo svete živočíšnych pudov a s úspechom mu odolával, zanechalo to viditeľné stopy v jeho chápaní okolia.
Ide o ľudí, ktorí sa napriek obrovskému vplyvu džungle dokázali vymaniť z jej silného zovretia.
"Každý potrebuje druhého, aby pochopil sám seba." Veta J.P. Sartra má svoje miesto v každom z nás. Ľudia, ktorí svojím intelektom a triezvym pohľadom ponúkajú, ako na zlatej tácke svoje vlastné zásady nám ostatným.
Existuje človek, ktorého poznám síce len veľmi krátko, ale dokázal ma ovplyvniť takou silou, ako alkohol, drogy a násilie ovplyvňuje mladých. Otvoril mi oči, prefackal ma, aby som si uvedomil svoje možnosti, či žrať trávu, alebo začať vyšlapávať vlastnú cestu vedúcu nevedno kam. (Do zatratenia?)
Ďakujem osobe, ktorá mi ukázala smery ciest, rozchádzajúce sa na rázcestí, ku ktorému sa dostaneme všetci. Rozhodnutie je na nás, ako so všetkým, ktorým smerom sa budme brodiť.
Na záver by som len skromne dodal, že hoci v každom z nás žije to živočíšne, máme na výber, čím sa necháme ovplyvniť. Nech je naše rozhodnutie akékoľvek, budeme čeliť masovým kritikám ľudí a budeme sa cítiť nepohodlne. Ale nikto nevravel, že človek je tu preto, aby žil v pohodlí.

Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

Nahliadam, že ľudia sú poväčšinu slabí, smiešni, vedení pudmi a mravnosť považujú vo svojom vnútre len za sekírovanie

4 komenty k blogu

Horúce!