kričiac ti do uší,
tlačiac tvrdou hmlou,
do plna hluku duší,
čo moje nebesá nikdy nezruší.
A hrajúc nádej nad duchom svätým,
nad všetkým,
ignorujúc svet, letím,
a lámajúc dosky ktoré držia nebo,
pre mňa,
proste lebo,
páliac predstavy,
kým sa len „oné“ nekonečno dostaví,
pred bránou z prachu,
na hranici ľudského krachu,
šepkať sochám do uší,
kým ich blaženosť boh boha nezruší.
A tak vnímajúc aj poslednú kvapku noci,
sladkej ženskej rosy,
sepkajúc nádej,
o to anjel, ó, teba prosí....
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár